streda, 6. júna 2007

Anton Freiherr von Lehár



Anton Lehár sa narodil v Ödenburgu (Šoproň) 21. februára 1876. Jeho otec bol Regimentskapellmeister 50eho pešieho regimentu, ale kým jeho starší brat Franz Lehár sa stal oslavovaným skladateľom, Anton vstúpil po dokončení reálky, do Infanteriekadettenschule vo Viedni aby sa stal profesionálnym vojenským oficírom.

Opustil kadetskú školu v 1893 ako najlepší v ročníku a stal sa Kadettoffiziersstellvertreter 50eho pešieho regimentu, kde bol ustanovený do pozície Leutnant v 1894. Pozíciu Oberleutnant obdržal počas štúdia v Kriegsschule (1897-1899) 1ého novembra 1898. V máji 1900 Oberleutnant Lehár bol presunutý do generálneho štábu. V máji 1902 bol povýšený do hodnosti Hauptmann 2ej triedy a presunutý do 83eho pešieho regiment, kde bol v máji 1906 povýšený do hodnosti Hauptmann 1ej triedy.

Potom bol prevelený do technickej vojenskej komisie plniac si povinnosť ako inštruktor na Armeeschießschule (armádna škola pre jednotky s malorážkami) v Bruck an der Leitha, kde obdržal viaceré ocenenia: armádny kríž v apríli 1909, certifikát uznania od ministerstva vojny v októbri toho istého roku a bronzovú vojenskú medailu Signum Laudis v apríli 1913. V tomto období ako inštruktor dostal tiež zahraničné ocenenie: oficiersky kríž rádu Rumunskej hviezdy v auguste 1911 a 4ú triedu otomanského osmanského rádu v apríli 1913. Po spravení skúšky na generálnom štábe pozíciu inštruktora opúšťa a v novembri 1913 je povýšený do hodnosti majora.
V súvislosti s vypuknutím vojny Anton Lehár preberá velenie 2ého bataliónu Honvéd-Landsturm 13eho pešieho regiment number, podriadeného generálmajorovi Georgovi Mihálcsicsovi von Stolácz a jeho 100ej Landsturm pešej brigády armádnej skupiny Kummer, ktorá bola regrutovaná v okolí Prešporku. 2ého septembra 1914 ruská 4tá armáda zahájila protiútok na juhu Lublinu. Pod obzvlášť ťažkým útokom bola pozícia na Chodel kde sa formovala hranica medzi generálom kavalérie Viktorom Danklom, jeho 1ou armádou a armádnou skupinou Kummer.


Pre svoje velenie bataliónu pri Chodel a držanie kóty 229 bol 2ého septembra 1914 major Lehár odmenený rytierskym krížom Vojenského rádu Márie Terézie a bol titulovaný predponou "Freiherr von" v auguste 1918.Vedúc tento batalión pri Lubline 7eho septembra 1914 bol niekoľko krát ranený a kým bol v nemocnici dostal Orden der Eisernen Krone 3.Klasse mit Kriegsdekoration (3ia trieda rádu Železnej koruny s vojnovým vyznamenaním) v októbri 1914. Na pomoc jeho rekonvalescencii bol prevedený do oddelenia Landesverteidigungskommando of the Tyrol (Tyrolské obranné Velenie) na generálnom štábe.


To bol povýšený do hodnosti Oberstleutnant 1ého septembra 1915 a získal pruskú Železnú korunu 2ej triedy v októbri 1915. Na svoju vlastnú žiadosť bol prevelený naspäť na front a prevzal velenie Etschtal-Rovereto sektoru na talianskom fronte. V lete 1916 bol prevelený späť na technickú Vojenskú komisiu ako Abteilungsvorstand für die Infanterie-und Kavalleriebewaffnung (Hlavné oddelenie pre zbrane pešie a zbrane kavalérie). Na tejto pozícii vykonal veľa pre získanie väčšieho množstva guľometov pre jednotky, špeciálne na úrovni roty.


Opäť nasledovala osobná žiadosť a prevelenie na front, kde dostal velenie Landsturmbataillon 150, predovšetkým regrútovaných v Štýrsku na jeseň 1917. Nasledovali boje v Bukovine a potom prešiel na piavský front kde prevzal velenie nad novo vzniknutým peším 106tym regimentom v januári 1918. Ako veliteľ tohto regiment získal Zlatú medailu za odvahu pre oficierov a 1. mája 1918 bol povýšený do hodnosti plukovníka. K záveru vojnového stavu bol schopný celý regiment bez strát na životoch a dezercií navrátiť späť do Steinamanger (Kösseggu).

Ovplyvnený bratom Franzom Lehárom sa rozhodol, že ostane v Maďarsku bojovať za monarchiu. V zime 1918/19 bol veliteľom pešej divízie bojujúcej proti boľševikom a oslobodil Lemberg. Na jar 1919 bol veliteľom bataliónu maďarských emigrantov bojujúcich proti Juhoslovanskej armáde pri Radkersburgu v južnom Štýrsku. V auguste 1919 prebral velenie (kráľovsko-maďarskej) divízie v Szombathely a stal sa vojenským veliteľom Západného Maďarska obrdržiac zároveň povýšenie na generálmajora od regenta admirála Horthyho.

Keď sa blahoslavený cisár Karol pokúsil získať svoju maďarskú korunu Lehár sa okamžite k nemu pridal, ale misia zlyhala a kým cisár bol transportovaný do exilu, generálmajor Anton Freiherr von Lehár bol lovený ako bežný zločinec. Ušiel cez ČSR skrývaný priateľmi svojho brata. Potom keď sa situácia ukľudnila jeho brat mu našiel prácu riaditeľa spoločnosti autorov, skladateľov a hudobných producentov v Berlíne v roku 1926.

Ako horlivý monarchista bol neustále podozrivý pre NSDAP, ktorá získala v roku 1933 moc. Lehár musel odísť do Viedne, kde založil "Chodel-Verlag”, malú hudobnú produkčnú spoločnosť, ale mussel ju v roku 1935 kvôli nacistom prenechať nacistom a sám odišiel farmárčiť do dolného Rakúska pri Theresienfelde. Myslel, že nacistický nátlak nebude natoľko silný na vidieku, ale mýlil sa a po anšluse bol násilne prinútený predať svoj “Mariehnhof” a usídliť sa vo Viedni pod dohľadom nacistov. Počas tohto obdobia domáceho väzenia napísal svoju veľkú "Erinnerungen" - vydanú Dr. Petrom Brouckom v roku 1973. Po smrti brata Franza Lehára v októbri 1948 sa stal správcom jeho hudobnej pozostalosti a urobil čo bolo v jeho silách na jeho popularizáciu. Anton Freiherr von Lehár zomrel vo Viedni 12eho Novembra 1962.

Nech odpočíva v pokoji!!!
prevzaté z http://www.austro-hungarian-army.co.uk/

Preložil Peter Frišo