streda, 6. júna 2007

Kráľovský manifest



napísal páter Robert Mäder

Je to pre mňa akoby opäť prišli Vianoce, veľká hodina narodenie, začiatok nového, silný a krajší čas. Jednoducho nemôžem dostať z hlavy encykliku pápeža Pia XI. o Kraľovaní Krista. Môj názor je, že ide o radostnú správu, ktorá prináleží k výnimočným milostiam tohto veku. Veľký monarcha, ktorého mnohí tak dlho očakávali je tu. Kristus Kráľ! Tento manifest od jedenásteho Pia je proklamáciou svetovej monarchie vteleného Boha nad národmi!

Príliš dlho sme počúvali “Boh je mŕtvy” z pódií a ulíc. Zomrel v roku 1789, hovorí sa, a Francúzske Národné Zhromaždenie bolo sanhedrinom, ktorý ho odsúdil. Od vtedyjeho oficiálna úloha v sanhedrine ľudstva bola dohraná. Stredovek je dávno preč. Svet je liberálny. Kristus stale zostáva v tichej izbe súkromnej piety alebo ako božstvo sakristie v čisto religióznom katolicizme; ale ako Suverén nad národmi, ako Zákonodarca a Sudca ľudstva bol prinútený abdikovať. Ústavy ho viac nepoznajú a nechcú poznať. V najlepšom prípade je ako súkromná

osoba ako ktokoľvek iný pred zákonom, už však nie viac univerzálny a absolútny monarcha.


Podľa stanoviska štátu k moci a vôli ľudu, náboženstvo a politika sú oddelené a rozvedené.“Kráľ je mŕtvy,” hovoria liberálni politici. Oficiálne nemôže zasahovať do časných vzťahov národov. A samozrejme ekonómia nepoužíva taký radikálny jazyk, hoci jej následky sú katastrofálne.Ekonómia hovorí: “Kráľ sa nepletie do našich záležitosí, Kráľ spí! Kráľ nevidí, čo robíme. Kráľ je hluchý, nemý a chromý. Kristus sa nezaťažuje technológiou a businessom každodenného života. Obchod je neutrálnou zónou, mimo dobra a zla,” tak sa hovorí.

“Nedeľa môže patriť Bohu, ale pracovné dni patria opravárovi, podnikateľovi, farmárovi, či pracovníkovi. Čo má Ježiš dočinenia s obchodmi a fabrikami, úradmi a obchodnými domami? Čo má dočinenia so zmrazením cien a otázkami platov, so zmluvami o prenájme a finančnými bilanciami? Boh je príliš úžasný aby sa ráčil zaoberať týmtito vecami. Králi majú lepšie veci na práci.” Tak hovoria kapitalizmus a socializmus.

“Kráľ nie je doma. Hráľ je na nebesiach,” uškŕňa sa tzv. ‘vzdelávanie’. Na zemi vládnu profesori miesto neho a školy sú kráľovstvami. Viera a veda nemajú spolu nič dočinenia. Školská trieda musí byť voľné teritórium, nedotknuté žiadnym náboženským vplyvom a cirkevnou dominanciou. Každý má svoj priestor: Boh na svojich nebesiach, učenec a bádateľ v škole, alebo kdekoľvek títo ľudia prednášajú!Ako politická pýcha a ekonomická megalománia, akademická arogancia a nechcú počuť o suverénnom a všeobecnom Kráľovstve Krista. Či niekto hovorí: ‘Kráľ je mŕtvy’, alebo ‘Kráľ spí’, alebo ‘Kráľ nie je prítomný’, celý moderný svet spoločne prisahá: ‘Nebudeme ho mať za vládcu nad nami!’ Je to to isté odmietnutie ako na Veľký piatok: spoločenská bohovražda!


A potom prišiel pápež Pius XI. s encyklikou Quas Primas a znela ako hlas mnohých vôd a hlas silných blýskaní: “Alleluia! Kráľ nie je mŕtvy, Kráľ žije! Kráľ nespí, Kráľ je prebudený! Kráľ nie je neprítomný, Kráľ je stále tu! Ježiš žije, kraľuje a vládne. My proklamujeme nekonečné, najvyššie, všezahŕňajúce Kráľovstvo Ježiša nielen nad osobami, ale tiež nad spoločnosťami, štátmi, ľuďmi a vládami sveta.Proklamujeme univerzálnu Monarchiu Ukrižovaného nad celým moderným svetom.

Oponujeme 1789emu 1925m! Božia Listina práv proti revolučnej Listine ľudských práv!”
Univerzálne Kráľovstvo Ježiša nad ľudskou spoločnosťou nie je nová dogma. Je to len jednoduchý manifest starej biblickej náuky, na ktorú sa príliš často zabúda, ale ktorá patrí k nepopierateľným pravdám bez ktorých ľudstvo nemôže prežiť, pokiaľ len nechce spáchať samovraždu. Druhý žalm vyzerá akoby hovoril o perióde po roku 1789. Vykresľuje klasický obrázok liberálneho storočia; besniace národy, revoltujúci ľud, konšpirácie princov proti kresťanstvu, pápežstvo a zákony Cirkvi: taká je náplň histórie. “Rozbime ich okovy a ich jarmo zhoďme zo seba .”

V čítaní druhého žalmu sa človek prenáša do tej letnej noci, kedy proklamovali moderné slobody - nadarmo! “Ten, čo na nebesiach býva sa im vysmieva.” Staroveký Boh žije stále. Žalm pokračuje. Boh pevne tvrá na univerzálnom Kráľovstve Ježiša rovnako tak v súvislosti s modernou revolúciou a liberálnou demokraciou. Národy sú dedičstvom Mesiáša, “nezmierne časti zeme” jeho držbou. On im má vládnuť “železným žezlom a rozbije ich ako hrnce hlinené.” Tak hovorí Žalm.

V Novom Zákone podobne, téma univerzálneho kráľovstva Mesiáša je opakovane zdôraznená. “Si Ty kráľ” pýta sa Pilát. Odpoveď nemôže byť explicitnejšia: “Ty vravíš, že som kráľ. Rex sum ego! – Som kráľ.” A v inom vážnom momente Náš Pán odpovedá: “Daná je mi všetka moc na nebi aj na zemi” [Mt. XXVIII, 18]. “Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy,” káže Sv. Pavol [I Kor. XV, 25].


Preto je Kristus Kráľ, kráľ v plnom zmysle slova toho, bez akýchkoľvek limitácii, rovnako tak vo sfére sekulárnej moci. Nemáme právo vzťahovať jasné texty Starého a Nového zákona iba na duchovné Kráľovstvo Krista. Celý Kristus, Boh a človek, je kráľ, úplne a kompletne, nad všetkými vecami viditeľnými i neviditeľnými v nebi i na zemi.Opakujeme: Všetko je subjektom jeho vlády. Rovnako tak politika! Rovnako tak ekonomika! Rovnako tak technológia! Rovnako tak obchod! Rovnako tak veda! Rovnako tak umenie! Suverenita Krista nemá výnimky ani limity! [...]

On je Kráľom sveta a v pravde, nielen ako dekoratívna figúrka ako konštituční monarchovia. Nie je len honorárnym Generálnym tajomníkom Spojených národov.On je kráľ nielen vo vzťahu k právu, ale aj k moci. Skutočne vládne. Tiež používa svojich nepriateľov, či chcú, alebo nie, aby vykonali nakoniec nepriamo, jeho plány a odhodí ich ako zlámané hrnce.

Nech dlho žije Kristus Kráľ! Či sme inak republikáni, alebo čokoľvek, v tomto musíme byť všetci monarchisti, pretože sme Katolíci, ktorí prisahali vernosť nesmrteľnému Kráľovi storočí. Kráľov znak má viať na všetkých verejných námestiach, nad školami, fabrikami, radnicami, zo všetkých vrchov. Ak sa nás v budúcnosti ktokoľvek opýta, akú politiku favorizujeme, môžeme odpovedať: ‘Vieme len jedno: Nech žije Kristus Kráľ!’

Vieme, že to nebude ľahké. Je to cesta obety. Vedie cez Olivovú horu na Kalváriu, cestu k víťazstvu. Ale ktokoľvek pre toto nie je pripravený trpieť a vykrvácať je nehodný preto žiť. Poďme! Poďme a zomrime pre Krista Kráľa!

Prebraté z The Chesterbelloc mandate:



Preložil: Peter Frišo

Viva Cristo Rey!