streda, 6. júna 2007

Lepanto 1571: Nezabúdame


Ani dnes, keď sa zdá, že budúcnosť Európy v dôsledku úpadku, spôsobeného ateizmom, zrejme bude patriť islamu, nezabúdame na jej veľkú minulosť a na to, ako bol starý kontinent viackrát zachránený katolíckymi vojskami.

V 16.storočí sa Európa, hoci rozvrátená Lutherovou a inými herézami, ešte nepoddávala. Rozpínaví Turci pokračovali v expanzii, započatej predtým dobývaním Byzancie a pádom Konštantínopolu.
V roku 1526 zabili mladého uhorského kráľa Ľudovíta II., pre ktorého vraj bolo všetko v živote predčasné. Viedeň však o tri roky ostala pre nich nedobytná. Rovnako tak v roku 1683 za výdatnej pomoci poľského hrdinu Jána III. Sobieskeho.

No tureckú expanziu to neukončilo, tak sa stalo až po druhom neúspešnom útoku na Viedeň a hlavne po veľkých ťaženiach Eugena Savojského, možno najväčšej veliteľskej hviezdy akú kedy mali Habsburgovci k dispozícii. Napriek tomu už v 16.storočí dostávali turecké sily mocné údery od hrdých katolíckych obrancov Európy.

Tak tomu bolo aj vtedy, keď bola vo veľkej námornej bitke pri Lepante 7.októbra 1571 rozbitá turecká námorná sila. Medzi hlavné postavy tejto bitky pritom akiste patrí aj muž, ktorý paradoxne nebol prítomný na palube katolíckych lodí, no na druhej strane o jeho vodcovstve medzi katolíkmi nemôže nikto pochybovať.
Bol to veľký pápež, Svätý Pius V., ktorý sa ujal svojho pápežského úradu v roku 1566. Tento dominikánsky mních učil predtým 16 rokov filozofiu a teológiu a vynikal v pokore a askéze.
Vášnivo však vystupoval v boji proti tureckej expanzii a spojil proti moslimským jednotkám vojská pápežského štátu, Španielska, Malty, Janova a Benátok. Tak vyzerala spojená svätá katolícka liga.

Katolícka flotila bola pod vedením Dona Juana d`Austria, nevlastného brata španielskeho kráľa Filipa II. Predvoju velil Juan de Cordoba, ľavému krídlu Agostini Barbanigo, stredu Sebastian Venero s M. A. Colonnom, pravému krídlu Giovanni Andrea Donia a zálohám markýz zo Santa Cruz.
K dispozícii mali asi 300 lodí a 50 000 mužov (30 000 bojovníkov a 20 000 veslárov). Samozrejme, proti sebe mali silných a odhodlaných Tukov pod vedením Aliho Pašu a Perteva Pašu.
Hneď prvý útok Turkov katolícke lode odrazili. Nasledovali tvrdé boje, ktoré vyvrcholili v momente, keď sa do seba pustila vlajková loď Aliho Pašu „Alláh“ s katolíckou vlajkovou loďou „Real“. V boji muža proti mužovi a po pomoci od pápežského admirála Colonnyho, boli Turci pobití najprv na „Reale“.

No nakoniec bola od nich vyčistená aj ich vlastná vlajková loď, na ktorej zaviala zástava katolíckej ligy. V tureckej flotile následne prepukla obrovská panika. O boji bolo rozhodnuté a turecké lode opúšťali, ak mohli, bojisko. V tom čase už bola pobitá tiež turecká námorná hierarchia.

Bolo to veľké víťazstvo katolíckej flotily. Katolícka liga stratila asi 7500 mužov, Turci okolo 30 000. Pritom Turci prišli asi o 115 lodí, z ktorých približne stovku katolícka liga zajala. Na víťazstve sa veľkou mierou podieľal aj svätý pápež Pius V., ktorý sa modlil v Santa Maria Maggiore a prosil za víťazstvo katolíkov.
Neskôr počas dňa pápež, keď bol uprostred kardinálov, zrazu zvolal, že ďakuje Bohu za veľké víťazstvo katolíkov, pričom samozrejme v tom čase ani len nemohol vedieť o tom, ako sa bitka pri Lepante udiala.

Keď však nakoniec prišla definitívna správa o víťazstve do Európy, rozozvučali sa zvony.
Ako poznamenáva jeden súčasný katolícky historik, moslimovia na históriu nezabudli, sekulárny
Západ však áno, a tak sa zdá, že nakoniec bude ponúknutý náboženskejším moslimom bez boja a história bude prepísaná. Zatiaľ však nezabúdame na veľké víťazstvá, z ktorých jedno sa zrodilo pri Lepante.