streda, 6. júna 2007

Sladké plody "multi-kulti"



O tom, že vysoký počet cudzincov orientálneho a balkánskeho pôvodu v Nemecku nie je možné dostatočne dobre udomácniť a že sa jedná z veľkej časti o populáciu poberateľov štedrých sociálnych dávok, ktorí v mnohých prípadoch navyše vylepšujú kriminálne štatistiky jednotlivých miest a Spolkových krajín, vie každý. Málokto však je ochotný o tom nahlas hovoriť.
Všemocná mediálna mašinéria by prípadného poukazovateľa oštemplovala nálepkou „rasista-antisemita-neonacista“ a s týmto trojmenom sa žije v normálnej spoločnosti ťažko. Druhá vec je, že spoločnosť, ktorá v oblasti bezpečnosti svojich obyvateľov (ale aj v otázke napr. prorodinnej politiky a uplatňovania určitých kresťanských noriem správania v bežnom živote, či napr. udržiavania akej-takej národnej identity autochtónneho obyvateľstva) vytrvalo pracuje na kolektívnej samovražde, nemôže byť považovaná za normálnu.

V niektorých oblastiach sa lámu ľady, ktoré vytvorila generácia „šesťdesiatosmičkárov“, ktorí svoje zvrátené pohľady na úlohu jednotlivca, rodiny, národa, či náboženstva resp. akýchsi morálnoetických hodnôt západnej civilizácie v spoločenskom živote pretavili v zákony a normy správania, ktoré kedysi duchovne veľmi bohatý národ priviedli nad onú príslovečnú „priepasť záhuby“. Jedným z neblahých idiotín ľavoliberálneho establišmentu je viera v tzv. Multikulturalizmus – mierové spolužitie ľudí rôzneho etnického pôvodu,, rôzneho „kultúrneho správania“ a rôzneho vierovyznania pekne v mieri, pohromade, spolu v Nemecku.

Ono lámanie ľadov prebieha tak, že sa o negatívnych aspektoch multi-kulti spolužitia začína čoraz hlasnejšie (a to aj na oficiálnejších miestach) hovoriť. Reč je o kriminalite mládeže (hlavne) tureckého a arabského pôvodu, ktorá žije v mestských štvrtiach, niekedy sa dá povedať, že v ghettách nemeckých veľkomiest. Je to problém hlavne územia bývalého „Západného Nemecka“. Skoro týždenne neujdú pozornosti aspoň lokálnych médií prípady brutálneho násilia, ktorého páchateľmi sú mladíci odvšadekiaľ a obeťami Nemci – žiaci, bežní ľudia na ulici, ženy, dokonca príslušníci polície.

Najnovší prípad: Počas jednej školskej oslavy v Berlíne napadla banda tureckých a arabských výrastkov 42-ročného kriminalistu. Svedkovia mimoriadne brutálnej „mastenice“ sa zhodli v tom, že na útočníkoch bolo badať „odhodlanie, utĺcť tohto muža na smrť“. Až keď sa priblížilo ďalšie policajné auto s kolegami obete, darebáci behom opustili miesto svojho útoku.

Rádoví Nemci začínajú na podobné prípady reagovať čoraz citlivejšie. Motívom častých fyzických útokov je popri majetkovom záujme (lúpež), či vybavovaní si akýchkoľvek „osobných účtov“ (napr. vražda z dôvodu partnerkinej nevery, či „odstavenie nepohodlných osôb“ u vrážd s mafiánskym pozadím) aj neskrývaná nenávistná germanofóbia.

Ako reakciu na tieto hrozné javy priniesli médiá apel Günthera Koschmiedera - rektora berlínskeho gymnázia Georga Büchnera, školy, v blízkosti ktorej došlo v januári k onomu incidentu voči vyššie spomenutému policajnému úradníkovi, aby sa začalo konečne hovoriť o pôvode páchateľov týchto agresívnych útokov. „Je nutné začať hovoriť o tom, že páchatelia boli Turci a Arabi“. Tento trend začína prerážať aj v pravidelných úradných policajných štatistikách. Problémom však je fakt, že mnohí snedí gauneri sú nominálnymi „Nemcami“, vďaka štedro priznávanému štátnemu občianstvu.

Jeden z berlínskych policajtov prezradil médiám, že keď číta spisy, týkajúce sa trestných deliktov, vidí, že “majú mladiství páchatelia skoro vždy cudzo znejúce mená. Dokonca aj vtedy, ak vlastnia nemecký pas“. V policajnej štatistike za rok 2005 poukázali berlínske kriminálne úrady na, podľa vlastných slov, „znepokojivý stav“, v ktorom sa súčasné hlavné mesto krajiny nachádza. Každý tretí mladistvý nenemeckého pôvodu bol alebo je stíhaný za trestný delikt. U mládeže nemeckého pôvodu je to každý ôsmy jedinec.


Policajný prezident Dieter Glietsch pritakáva: „Násilná kriminalita mladých ľudí, hlavne mladých mužov nenemeckého pôvodu, narastá. Páchatelia konajú čoraz častejšie bez zábran, bezohľadne používajú rozličné zbrane, ich činy sa stávajú pre život a zdravie ich obetí nebezpečnejšími a sú namierené aj proti policajtom“.

Najčastejšími obeťami rôznych fyzických útokov sa však stávajú bežní Nemci. Tento trend so zjavne rasistickým pozadím potvrdzujú viacerí ľudia z oblastí, kde sa bežne prichádza do styku s kriminalitou mladistvých. Dvaja berlínski sudcovia, ktorí sa vo svojej odbornej praxi venujú týmto otázkam a rozhodujú v kauzách s mladými delikventami, potvrdili široký rozsah šokujúcich trestných skutkov.

Na záver jeden prípad za všetky, ako ho opisuje sudca Günter Räcke:„Nedávno sme získali informácie o jednej škole, v ktorej bol jeden zo vstupných vchodov určitými žiakmi „neoficiálne rezervovaný“ iba pre Turkov a Arabov. Nemeckí žiaci cezeň nesmeli prechádzať. Keď sa jedno dievča proti týmto „pravidlám“ previnilo, bolo bandou miestnych školákov – Nenemcov – kopulačnými pohybmi pritlačené k stene a mladíci sa jej vyhrážali okrem iného aj vetami: „Nesmieš zdvihnúť svoj zrak! Jedna nemecká štetka sa na mňa dívať nesmie!““

L. H.