streda, 6. júna 2007

Smejúci sa Adolf



Nedávno vyšiel v „Badische Zeitung“ článok s nadpisom „Adolf sa smeje z kočiarika“. Keďže neprejde hodina, aby sa mainstreamové médiá vo svojich moralizujúcich orgiách neopájali 52 rokov nebohým šéfom Národných Socialistov, nedalo mi nezačítať sa, čo je s ním, či náhodou neleží v kočiariku nejaký jeho utajený prapotomok.

Išlo však len o to, že pani Gabriele Rodriguez z Lipska, ktorá skúma frekvenciu výskytu jednotlivých krstných mien v Nemecku a vedie k tomu aj štatistickú evidenciu dospela k záveru, že za posledných päť rokov dochádza k akejsi renesancii starogermánskych a biblických mien, ktoré dávajú rodičia svojim deťom. Éra Jessíc, Kevinov a Vaness síce ešte nekončí, ale hlavne u mladších rodičov je trend návratu ku klasike. Ja osobne to považujem za potešujúce - mená ako

Karl, Franziska, Wilhelm, či Katharina nie sú ošúchané ani po dlhých stáročiach používania.


Správu, ktorú uverejnila agentúra KNA (Katholische Nachrichtenagentur) si všimli aj mainstreamové médiá. „Badische Zeitung“ sa zamerali na detail, o ktorom sa zmienila pani Rodriguez – často sa ako druhé meno dáva chlapcom meno Adolf – a opatrili svoj článok o tejto téme už spomínaným titulkom.

Na (z hľadiska spôsobu fungovania dnešných médií samozrejmé) špekulácie, či ide o rodičov – „neonáckov“, odpovedala Gabriele Rodriguez tým, že podľa jej vedomostí ide často o ľudí s akademickým titulom, ktorým sa toto meno zdá neobyčajné a zaujímavé. Ide pritom o klasické meno, ktoré sa v Nemecku v minulosti používalo bežne.


Zaujala ma však novinárska „logika“, ktorá paranoicky vidí za každým vyslovením, či napísaním mena „Adolf“ hneď húf pochodujúcich skinheadov, či uniformovaných chlapov z preslávených „dokumentov“ Guida Knoppa.


Čo keď sa niekto pri výbere mena Adolf inšpiroval sociálnym demokratom Adolfom Reichweinom, ktorý bol po nevydarenom atentáte na toho najznámejšieho Adolfa z 20. júla 1944 popravený? Alebo bývalým rakúskym prezidentom, tiež sociálnym demokratom Adolfom Schärfom? Uplatniac túto zvrátenú „logiku“ by som mohol akýchkoľvek rodičov obviniť z toho, že svojmu synkovi dali meno „Jožko“ len preto, že sa im páči historická postava Josifa Vissarionoviča Džugašviliho.


L. H.