streda, 6. júna 2007

Sv. Alfonz Maria de Liguori, CSSr.



O sv.Alfonzovi máme dokonca v slovenčine vydanú krásnu monografiu - biografiu od Théodula Rey-Mermeta. CSsR /Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 1996/. Sv. Alfonz je skutočným vzorom a učiteľom pre každého kresťana.


Naviac potom bol sv. Alfonz bl. Piom IX. v roku 1871 prehlásený učiteľom Cirkvi a jeho zvláštna autorita sa uplatňuje práve v oblasti morálky. V roku 1831 bolo vydané rozhodnutie svätej poenitentiarie, že profesor theologie môže prijať všetky mienky, ktoré sv. Alfonz zastáva vo svojej morálnej theologii, a prednášať ich. Jeho život bol vždy vzorný.


Narodil sa blízko Neapola 27.9.1696. Bol prvý z 8 detí, ktoré rodine požehnal milostivý Boh. Jeho otec Giuseppe, bol verným katolíkom a vzorným vyznávačom Ježiša Krista. Zatiaľ mladého Alfonza formovali bratia oratoriáni /ktorých založil sv.Filip Neri, vedľa Terézie Avilskej a Františka Saleského jedne z veľkých Alfonzových duchovných učiteľov/. Alfonz bol predurčený k veľkej kariére a už ako malý, oveľa skôr ako jeho rovesníci privykol čítaniu a vzdelávaniu sa.


Učil ho napr.diplomovaný profesor gramatiky z Kalábrie Domenico Bounaccia. Chlapca naučil latinsky, grécky, toskánsky i francúzsky. Gaetano Greco ho zas naučil hre na hudobné nástroje. 12ročný Alfonz skončil stredoškolské štúdiá a od 1708 študuje právo na univerzite. 5.septembra 1710 ako štrnásťročný! zaujíma miesto sudcu v Portanova a je plným neapolským rytierom. 21.januára 1713 dostáva doktorský prsteň, sudcovský baret a advokátsky talár. A robil tak plne zasvätený nebeskej matke, nepoškvrnenej panne Márii.


Ako 18 ročný vystupuje ako najmladší advokát Neapolského súdu a má 12 zásad, ktoré by mal prijať každý katolícky právnik:


1. nepúšťať sa do sporu v nespravodlivej veci

2. pri obrane spravodlivej veci nepoužívať nespravodlivé/nemorálne prostriedky

3. nezaťažovať klienta zbytočnými výdavkami

4. dbať o záujmy klient ako o vlastné

5. študovať pozorne spisy

6. pri spôsobení škody klientovi túto nahradiť

7. vyprosovať Božiu pomoc

8. prijímať toľko prípadov na koľko má čas

9. mať stále na zreteli spravodlivosť a statočnosť

10. ak prehrá spor pre nedbanlivosť škody nahradí

11. hovoriť pri obhajobe vždy len pravdu a nič nezatajovať

12.užívať čnosti: vedomosti, usilovnosti, statočnosti, spoľahlivosti a spravodlivosti


A Alfonz tak i konal a prehral iba jediný spor, kvôli uplateniu sudcu. Alfonz chodieval ošetrovať chorých a vtedy sa budova otriasla v srdci počul hlas: " Zanechaj svet a oddaj sa mne!" a potom ešte raz.


Alfonz odpovedal: "Môj Bože, dlho som vzdoroval tvojej milosti. Hľa, som tu, rob so mno, čo chceš." A v modlitbách pred matkou Božou dodal: "Zbohom svet a tvoje tituly! Môj život patrí Tebe Pane! Všetky tituly a dobrá môjho domu obetujem môjmu Bohu a Márii...".


7.októbra 1723 sa tak Alfonz zjavil doma v reverende i napriek hnevu otca /čo troška pripomína nezhodu sv.Františka s otcom, Alfonzov otec však bol na rozdiel od Petra Bernardoneho zbožný a zmieril sa so synom/. Alfonz následne sprevádza odsúdencov na smrť a dáva im duchovnú útechu.


Drží sa hesla: "Opustiť všetko pre Krista", natoľko prísne, až sa mu podlamuje zdravie. 21.decembra 1726 sa stáva kňazom.


Má nové zásady: 1. Som kňazom, moja dôstojnosť prevyšuje anjelov, budem žiť v úplnej,

anjelskej čistote.

2. Boh počúva môj hlas, ja budem počúvať jeho hlas

3. Svätá Cirkev si ma váži, budem jej robiť česť

4. Obetujem Krista nebeskému Otcovi, budem preto odetý čnosťami Ježiša

5. Kresťanský ľud sa na mňa pozerá ako na sprostredkovateľa jeho zmierenia

s Bohom, budem žiť v priateľstve s Bohom

6. Spravodliví očakávajú, že ich svojim príkladom pritiahnem k svätosti,

budem teda vždy vzorom pre všetkých

7. Hriešnici odo mňa očakávajú, že ich vytrhnem z duchovnej smrti, budem sa

usilovať o to modlitbou, príkladom, slovom i skutkom.

8. Potrebujem silu a odvahu, aby som zvíťazil nad svetom, nad peklom a

skazeným telom

9. Mám povinnosti získať si vedomosti na obranu nášho svätého náboženstva a

na premáhanie bludov a bezbožnosti

10. Chrániť sa ľudských ohľadov a priazne sveta, utekať pred nimi ako pred

peklom, ich prostredníctvom mnohí kňazi kompromitovali vieru

11. Byť vždy láskavý, nikdy nie ľahkomyseľný, vždy rozvážny, rezervovaný

osobitne k ženám, ale nikdy nie pohŕdavý

12. Sústredenosť, nadšená horlivosť pri získavní čností praktizovania

rozjímania, stále byť milým Bohu

13. Preklínať ctižiadosť a vlastné záujmy ako mor kňazského stavu

14. Nehľadať nič okrem Božej slávy, vlastného posvätenia a spásy blížneho - aj

za cenu života

15. Som kňaz mám vyžarovať čnosti Ježiša Krista a konať tak, aby bol oslávený najvyšší večný kňaz.


A Alfonz ako kňaz predovšetkým pôsobí medzi chudobnými. Poučuje kázňami a zmieruje v spovedi. Obracia aj najtvrdších hriešnikov. Sv.Alfonz tiež zažíva Temnú noc ako o nej písal sv.Ján z Kríža /OCD/. 30.marca 1748 píše pápežovi Benediktovi XIV., jeho list je zakladajúcou listinou CSsR - redemptoristov. Tá sa nakoniec zrodila už v roku 1732 za pápeža Klementa XII. keď vznikla Kongregácia apoštolských misií, ktorú Alfonz založil. Znakom Kongregácie je kríž na troch vrchoch, po jeho stranách je kopija a tyč so špongiou ako nástroje umučenia a nápis Copiosa apud eum redemptio - U Pána je hojné vykúpenie" /Ž 130, 7/. 25.februára 1749 apoštolským listom Benedikta XIV. Ad pastoralis dignitatis fastigium bola schválená regula a Inštitút najsvätejšieho Spasiteľa, pod názvom Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa - taký bol konečný názov rdemptoristov.


A Alfonz povoláva bratov a hovorí: "...k nám môžeš vstúpiť len ak sa chceš stať svätým". To bola jeho nádherná idea, nie je to enmožné, všetci sme povolaní k svätosti. A svojim bratom hovorí: "Páni sme povinní usilovať sa o svätosť, Pán nám k tomu dáva prostriedky, aké nemá ani kráľ, ani pápež. Nikdy si nesmieme povedať to stačí, nidky sa nesmieme zastaviť, uspokojiť sa s priemerom v čomkoľvek, vždy musíme napredovať, každý deň prekonávať predchádzajúci, ak chceme dosiahnuť svoj cieľ".


Sám sa stará o svoju chudobu a poslušnosť, dve perly a svoje čnosti. V jaskyni v Scale sa mu zjavuje panna Mária /sám bol veľkým mariánskym ctiteľom - mimochodom tu nemôžeme zabudnúť na sv.Františka z Assissi, ktorý bol ním tiež, keďže 2.augusta nás čaká sviatok panny Márie Anjelskej, tento veľký františkánsky sviatok nazývaný aj Porciunkulla, ani na sv.Jána z Kríža, ktorému panna Mária zachránila život, keď ako dieťa padol do studne - Alfonz napísal aj nádherné dielo, ktoré sa volá Návštevy Najsvätejšej sviatosti a Panny Márie Božej matky, ktoré vyšli aj u nás vo vydavateľstve LÚČ / a v roku 1738 v Aiello pri Corani zažíva verejnú extázu /možno si spomeniete na extázy sv.Jána z Kríža a sv.Terezky Avilskej, ktorí boli tak šťastní pre svoj svätí život/.


Okrem toho sa Alfonz stáva 20.júna 1762 v kostole Santa Maria sopra Minerva biskupom. Píše však aj mnohé knihy, pričom najviac vyniká ako morálny teológ a výborný spovedník. V úbohej reverende káže verejne ľuďom svoje nádherné kázne. A spáva na slame ako žobrák.


Má 5 bodov pre kázeň:

1.skazu sveta zapríčiňujú zlí kazatelia a spovedníci

2. Kto káže bez prípravy a za každú cenu narobí viav zla ako dobra

3. Treba kázať ako sa rozpráva s niekým v izbe

4. Jazyk hovorí iba k uchu, len srdce hovorí k srdcu

5. Kazatelia, ktorí sa unášajú vznešenými rečami, nedávajú najmenšiu nádej, že spadne spasiteľný dážď.


V roku 1768 píše nádherné dielo, ktoré vyšlo rovnako v slovenčine - Cestu lásky. /vyšla 1997 vo Vydavateľstve Michala Vaška v Prešove/. 25.novembra 1785 celebruje svoju poslednú sv.omšu. 16.júla 1787 dostáva veľké horúčky. Koniec sa pomaly blíži. 31.júla sa teší keď adoruje prítomnosť panny Márie. Nakoniec 1.augusta zomiera biskup Liguori a rodí sa svätý Liguori.


Pius VI. ho už vtedy považuje ze svätca a udeľuje dišpenz na začatie beatifikačného procesu. Taký teda bol veľký svätec, hodný nasledovania.


Z Cesty lásky: "Ježiš si zaslúži všetku našu lásku už preto, že je Boh. Ale láskou, ktorú nám preukázal, chcel nás - povedal by som - donútiť, aby sme ho milovali aspoň z vďačnosti za to, čo pre nás urobil a vytrpel. Miloval nás veľmi, aby sme ho aj my milovali... Kto by mohol odporieť lásku Bohu, ktorého vidí z lásky k nám umierať na kríži? Príliš hlasno kričia tie tŕne, tie rany, tá krv a vyzývajú nás, aby sme milovali toho, ktorý nás tak veľmi miloval. Ľudské srdce je primalé na to, aby mohlo milovať Boha, takého preplneného láskou".