streda, 6. júna 2007

Tomáš Akvinsý o usura v Sume Teologickej



Musí sa povedať, že brať úrok za požičané peniaze je o sebe nespravodlivé: pretože sa predává to, čo nie je, čím sa zjavne pôsobí nerovnosť, ktorá odporuje spravodlivosti.

Na zrejmosť toho treba vedeť, že sú niektoré veci, ktorých užívanie je spotrebovanie vecí samotných: ako víno spotrebujeme, užívajúc ho za nápoj a pšenicu spotrebujeme, užívajúc ju na pokrm.

Preto v takých sa nesmie oddelene počítať užívanie veci a vec sama, ale komukoľvek sa odovzdá užívanie, tým sa tiež odovzdáva vec. A preto v takých prípadoch požičaním sa prenáša vlastníctvo.

Keby teda niekto chcel oddelene predať víno a oddelene chcel predať užívanie vína, predal by tú istú vec dvakrát, čiže predával by to, čo nie je. Pričom by zrejme hrešil nespravodlivosťou.
A z podobného dôvodu dopúšťa sa nespravodlivosti, kto požičiava víno alebo obilie, žiadajúc dvojitú náhradu, jednu totiž vrátením rovnakej veci, inú potom zaplatením užívania, čo sa nazýva úrok.

Niektoré veci však sú, ktorých užívánie nie je samotné spotrebovaním veci, ako užívaním domu je bývanie, nie však borba. A preto v takých ide každé odovzdať: trebárs, keď niekto dá druhému vlastníctvo domu vyhradiac si užívánie na nejakú dobu; alebo naopak, keď niekto odovzdá niekomu užívanie domu, vyhradiac si vlastníctvo.
A preto môže človek dovolene brať plat za užívanie domu a mimo to požadovať požičaný dom, ako je zrejmé pri prepožičiavání a prenajímání domu.

Peniaze však, podľa Filozofa, v V. Ethic. a v I. Polit., boli predovšetkým vynájdené na konanie zmeny, a preto vlastné a hlavné užívanie peňazí je ich spotrebovanie či vydanie, pokiaľ sú vynaložené na zmeny.

A preto je o sebe nedovolené brať plat za užívanie požičaných peňazí, čo sa nazýva úrok.A ako je povinný človek vrátiť iné veci nespravodlivo získané, tak i peniaze, ktoré prijal ako úrok.
ST II., q. 78 a. 1 co.