streda, 6. júna 2007

Nie odluke !!!



blud> § VI.55. Cirkev má byť odlúčená od štátu a štát od Cirkvi.

bl. Pius IX., Syllabus
Podarí sa KDH to, čo sa nepodarilo ani T. G. Masarykovi?
Ján Dancer

Je všeobecne známe, že postoj prvého prezidenta ČSR Masaryka voči katolíckej Cirkvi nebol práve priateľský.
Významným krokom ako podlomiť jej vplyv bola snaha Masaryka dosiahnuť odluku Cirkvi od štátu.
Napriek mimoriadnemu úsiliu sa mu to však za celú dobu jeho pôsobenia na čele ČSR nepodarilo.
A k odluke nedošlo ani po jeho abdikácii z funkcie prezidenta.
Odluka má niekoľko aspektov, najvýznamnejším je odpojenie financovania cirkví od štátneho rozpočtu. Po odluke si cirkvi musia zabezpečovať finančné zdroje vo vlastnej réžii, podobne ako rôzne záujmové organizácie: napr. spolok filatelistov alebo záhradkárov.
Zdá sa však, že sa v otázke odluky cirkví od štátu aj na Slovensku začína blýskať na nové časy, a to dokonca z veľmi nečakanej strany. V internetovom rozhovore denníka Pravda (8. júna 2006) podpredseda KDH a bývalý exminister spravodlivosti SR Daniel Lipšic dostal otázku: „Pán Lipšic, mňa zaujíma Váš názor na odluku cirkvi od štátu (napr. tak ako to je v Nemecku).“

Jeho odpoveď znela: „KDH aj vo svojom programe presadzuje iný model financovania cirkví, ako je tomu dnes. Chceme prejsť od systému dotačného na systém asignačný. To znamená, aby každý daňový poplatník mohol určiť malé percento svojej dane na konkrétnu cirkev, ktorej je členom. Inými slovami, aby nie štátny rozpočet financoval platy duchovných, ale aby išlo o slobodné rozhodnutie každého daňového poplatníka. Je to veľmi podobný model, ako je v Taliansku, ale aj v Rakúsku. Súhlasím s tým, že by štát z vlastného rozpočtu nemal cirkev financovať.“

Takýto spôsob financovania činnosti cirkvi má však niekoľko háčikov. Je napríklad známe, že cirkev má veľkú podporu najmä medzi staršími vrstvami obyvateľstva. Tie však nebudú môcť v prospech cirkví asignovať časť daní jednoducho preto, lebo dôchodky nie sú zdaňované!
Cirkev na Slovensku prežila pod boľševickou totalitou nesmierne krutý a bezohľadný útlak. Aj finančný tlak na Cirkev môže však byť veľmi účinný.
Veď ako bol napísal už v predminulom storočí Gleb Uspenskij (citované podľa A. Solženicyna: „Dvesto rokov spolu“, český preklad Academia, Praha 2002) o príčinách protižidovských pogromov v Rusku: „…ľudia žili pod bičmi a korbáčmi (…) a všetko vydržali – tatársku porobu aj vnucovanie nemeckých mravov, ale keď ho Žid začal sužovať rubľom, to už neuniesli!“

Hovorca KBS Gavenda sa už dávnejšie vyjadril o plánoch na odluku Cirkvi od štátu, ktoré nalinkoval zo zahraničných zdrojov financovaný think tank IVO (Inštitút pre verejné otázky) v tom zmysle, že Cirkev prežije aj túto úpravu, bude však nútená obmedziť viaceré svoje aktivity.
Na mieste je otázka, komu to prospeje – alebo ako by povedali latiníci: qui bono, qui prodest?
/poznámka: autor článku nie je členom Slovenského Kruhu Leva XIII. a nepožíva vo všeobecnosti dôveru Kruhu, jeho článok je použitý čisto len a len pre jeho postoj proti odluke štátu a Cirkvi/.

Poznámky k odluke
Peter Frišo
1. Odluka Cirkvi od štátu je nesprávna.
2. Jediná a pravá Katolícka Cirkev je natoľko prospešná, že žiadne financie od štátu nemôžu jej prospešnosť dostatočne odplatiť. Plody je činnosti či už časné, alebo duchovné žne každý, nielen katolíci, nielen veriaci.
3. Katolík, ktorý je na to príjmovo spôsobilý má povinnosť odvádzať desiatky.
4. Štát má povinnosť podporovať Cirkev, nemá však oprávnenie zasahovať do právomocí Cirkvi.