streda, 6. júna 2007

Vraždy nenarodených detí


Relativisti všade okolo nás nám tvrdia, že každá doba je rovnaká: pretože ľudia sú stále Tí istí. Jeden liberálny právny teoretik vystupoval takto v programe Pod Lampou. Mimochodom v programe, ktorý s relativizovaním /dialogizovaním/ nemal nikdy problém, naopak bol mu vždy vlastný.

Súdení budú ľudia, to je fakt, každá doba má svoj kontext a hoci je ľudská prirodzenosť nemenná, nie každá doba je rovnako dobrá. A je tu dôvod domnievať sa, že konkrétne táto doba dosahuje ohavnosti aké tu ešte neboli, pričom jedna z najväčších je vraždenie miliónov nenarodených detí, často bez štipky svedomia.

Toto zverstvo pritom liberálne štáty považujú za "právo".
A to platí aj o Európe /a Európskej únii/ ako evidentný dôkaz o tom ako sa môže prekrásne niekďajšia výspa kultúry zmeniť v zapáchajúce hnojisko.

To sa opäť ukázalo pri zločineckej snahe portugalských socialistov referendom presadiť rozšírenie vraždenia nenarodených detí. Títo zločinci mali navyše tú drzosť, že zákon, ktorí to zakazuje nazývali hanbou.Nech je mementom, že v tomto neplatnom referende si človek uzurpoval právo rozhodovať o tom, kto má a kto nemá život. Nech je to mementom pre všetkých, ktorí vzývajú demokratické ideály.

Ľudské slová však ostanú slovami, pravda s konečnou platnosťou bude svedčiť proti zvrhlému socialistickému predsedovi vlády Socratesovi. Ten sa i napriek tomu, že referendum neuspelo poúsi - a zrejme úspešne - presadiť povolenie masového vraždenia tých najslabších a najnevinnejších, rozmery tohto genocídneho zločinu sú ozrutné.

Krv týchto detí, ktoré sú po svete zabíjané volá do neba a tieto zločiny budú potrestané mierou vrchovatou, dobre natrasenou.Každý, kto s akýmkoľvek vraždením nenarodeného dieťaťa súhlasí, či dokonca sa na ňom podieľa, má podiel na zmarení ľudského života a svojimi skutkami už sám seba odsúdil.Človek nie je tvorcom života, ani jeho pánom. Ak sa o to snaží bude tvrdo potrestaní.


Rámec v ktorom žijeme má svoje charakteristiky, svoje vlastnosti, ktoré o ňom vydávajú súd a každá doba je premeriavaná všeobecne prijímanými postulátmi, ktorými chcú jedinci ospravedlniť svoje konanie, alebo mu dobrovoľne podliehajú.

Nie je jedno v akej dobe žijeme. A nie je jedno ako sa postavíme ku genocíde tých najmenších.
Pri poslednom súde sa bude Kristus pýtať: Prečo ste ma zabili? Prečo ste súhlasili s tým, aby sa na mne páchala taká neprávosť? A oni mu povedia: Pane, kedy sme Ťa... Ale on ich preruší a povie: "Čo ste urobili týmto maličkým mne ste urobili!"