streda, 6. júna 2007

Sv. Ján z Kríža


„Zelo zelatus sum pro Domino Deo Exercituum“.

„Dosiahnuť uspokojenie vo všetkomvyžaduje túžbu nemať nič.Poznať všetkovyžaduje túžbu nepoznať nič.Stať sa všetkýmvyžaduje túžbu nebyť ničím.Aby si sa stal tým, čím nie si,musíš ísť cestou, na ktorej nie si.“

(Ján z Kríža, Výstup na horu Karmel)

Ž I V O T O P I S

I. Mladosť

Bolo to roku 1542 vo Fontiveros, zrejme 24.júna, keďže na tento deň pripadá sviatok sv. Jána Krstiteľa, vtedy narodil sa Juan de Yepes Alvarez.Mal viacero významných predkov, spomeňme napr. dona Francisca Garciú de Yepes, vojaka kráľa Juana II., kráľa Kastílie a Leónu.Jedným z potomkov tohto vojaka bol aj Gonzalo de Yepes, obchodník s hodvábom. Ten chodieval aj do Medina del Campo. Tu spoznal mladú sirotu Catalinu žijúcu u jednej vdovy a ako inak, zaľúbil sa do nej, napriek tomu, že bola chudobná ani kostolná myš. Gonzalo bol vždy cnostným mužom a tak si Catalinu vzal za manželku, napriek negatívnemu postoju rodiny. To mu však nevadilo, stal sa chudobným tkáčom, mal však svoju rovnako chudobnú manželku, ktorú veľmi miloval.Bola to zvláštna, ťažko skúšaná rodina, avšak plná lásky a šťastia. Obaja manželia boli od mala siroty, navyše Gonzalo, otec Francisca, Luisa (zomrel čoskoro po pôrode) a Juana taktiež nežil dlho a po ťažkej dvojročnej chorobe, kedy mama Catalina zanechala svoju prácu a starala sa o svojho muža zomrel a urobil tak sirotou i malého Jána.


V krajine vtedy navyše vypukol hladomor a rodina veľa pretrpela. Catalina si pomohla aspoň dojčením u Velasquezovcov, inak by rodina asi neprežila.Napriek tomu zúfalá matka sa rozhodla z Fontiveros odísť. Vybrala sa na 165 km dlhú cestu. Jeden z Jánových životopiscov píše, že niesla malého Jána na rukách a musela žobrať od nocľahárne k nocľahárni, v chudobe blízka Kristovi. Diego de Yepes, brat jej manžela ju však kruto odmietol.


Odišla preto do Gálvez za druhým strýkom svojich detí – koľko pokory ju to muselo stáť – Juanom Yepesom, ktorý ich – určite v tom boli plány Pánove - prijal. Nechala tam načas Francisca, keďže však strasti sa nekončili, mal tento strýko nenávistnú manželku a tak sa po roku Francisco vrátil k mame do Fontiveros, kde opäť tkala.Keď mal Ján 5 alebo 6 rokov padol do jazera a začal sa topiť, vtedy videl „krásnu paniu“ ako mu podáva ruku, verný mariánsky ctiteľ Ján (v 5-5 rokoch!!!) jej však ruku nepodal, aby ju nezašpinil! Vytiahol ho nakoniec jeden sedliak, odvtedy Ján vždy s ešte väčšou radosťou hovoril o svojej láske k panne Márii.


Roku 1548 sa rodina presťahovala do Arévala, Ján mal vtedy 6, František 18 rokov. Chlapci to boli nezbední, raz sa vybrali susedovi na mandľovník, svoj čin však oľutovali a František prišiel k otcovi Carillovi žiadať rozhrešenie. Stretnutie s Carillom malo veľký vplyv hlavne na Františka, ktorý viac už nevyvádzal.František sa čoskoro oženil, vzal si za manželku Annu Izquierdovú, z Muriel de Zapardiel. Rodinu, ktorá mala teraz o dve šikovné ruky viac nešťastie neobchádzalo, sedem detí zomrelo Františkovi a Anne predčasne, prežilo len jedno .


Chudobný František však neváhal a často doviedol domov ešte väčšieho chudáka. Rodina sa čoskoro musela znovu sťahovať, tentokrát do Medina del Campo.Juan de Yepes tu žil od 1551-1564. Jeho cnostná a vzorná matka Catalina dosiahla, že ho prijali do Colegia de la Doctrina, školy pre chudobných. Správcom bol don Rodrigo de Dueňas Hormaza, ktorý tiež Jána priviedol vykonávať služby do kostola. Tak sa stal Ján vzorným miništrantom a pomocníkom v kostole.


Raz pri hre Ján padol do studne, potom ako ho kamarát posotil, no neutopil sa, ale volal z tmavej studne: „...panna Mária ma zachránila“. Vytiahli ho bez zranenia.Okrem toho Ján čoskoro prišiel vypomáhať do jednej nemocnice. Tu spoznal rytiera Alonsa Alvareza de Toledo, ktorý sa utiahol do chudoby. Popri učení sa, pomáhaní v nemocnici, žobraní pre chudobných a pomoci opusteným novorodeniatkam, stíhal mladý Ján ešte aj navštevovať hodiny gramatiky bratov jezuitov.


V rokoch 1559-63 navštevoval Ján jezuitské kolégium v Medine.Medzitým, v roku 1560 bol v Medine založený kláštor karmelitánov. Otec Diego Rengifo, spovedník cisára Karola V., poručil kláštoru svoj majetok pod podmienkou, že v kláštore bude vždy profesor gramatiky a profesor artes.Ján sa rozhodol pre vstup medzi karmelitánov, zrejme pre mariánsky charakter rehole. 1563 tak prijal meno Juan de Santo Matía. V septembri 1564 zložil sľuby.Hneď po sľuboch prišiel do Salamanky, aby študoval na univerzite. Karmelitáni boli v meste od 1480. Počet študentov na univerzite bol značný, 7000 imatrikulovaných, mnohí z rehôľ: dominikáni, františkáni, augustiniáni, trinitári, karmelitáni, benediktíni, mercedariáni, teatíni, hieronymiti, premonštráti...


Rehoľníci mali svoje prezývky podľa habitov: Colondrinos – lastovičky – boli dominikáni, pardales – vrabce – františkánom, grullos – žeriavy – hovorili bernardínom, tordos – drozdy – hieronymitom, ciguenos – bociany – mercedariánom a podobne.Veľkú časť dňa vypĺňali prednášky, keďže poznámky sa robiť nesmeli, študovalo sa aj samostatne. Ján zväčša trávil čas vo svojej cele. Jej jedinou výhodou bolo okienko, z ktorého Ján videl na oltár so sviatosťou oltárnou. Ján nielen študoval, ale rovnako dobre si plnil rehoľné povinnosti a kontemploval.Ján bol na seba tvrdý a plnil pôvodnú regulu, napriek povolenému zmierneniu.


Spolubratia si ho veľmi vážili, no pred jeho prísnosťou radšej zutekali a hovorili:

„Rýchlo preč, kým ten čert sem nepríde“. Napriek tomu samotný Ján prežíval krízu, keďže jemu sa regula zdala príliš mäkká a rozmýšľal nad vstupom k oveľa prísnejším kartuziánom. Napriek tomu sa pripravoval na kňazskú vysviacku.


V roku 1567 tak Ján slávi primičnú svätú omšu v Medina del Campo. Tu od Pána prosil: „... aby mu doprial nespáchať smrteľný hriech a aby mohol konať pokánie za všetky hriechy, ktoré ako slabý človek mohol spáchať, keby ho Pán neviedol“.


Vtedy vstúpila do Jánovho života významná žena. Nebojte sa, bola to sv. Terezka Avilská, ktorá začala reformu karmelitánskej rehole. Hľadala pre reformu aj bratov. Ako prvý sa ponúkol otec Anton Heredia, ideálny sa jej však zdal práve Ján.Všetci traja tak začali významnú reformu, bratia Ján a Anton sa nasťahovali do rozpadnutej šopy. Tu prežívali nový – druhý noviciát. Po čase zformovaný Ján odchádza do Duruela založiť prvý kláštor bosých karmelitánov.

II. Reforma

Hneď ako Ján do dedinky prišiel pustil sa do opráv rozpadnutého sedliackeho majera s kláštorom a kostolom.


Nasledujúce dva mesiace sa u Jána striedala práca s modlitbou.28. novembra 1568 sa konala posviacka, pod vedením provinciála Alonsa Gonzálesa.Ján sa stal v novom kláštore novicmajstrom a novicov mu pribúdalo, až bolo bratov toľko, že im kláštor už nestačil. 11.júna 1570 sa teda presťahovali do Mancery. 8.októbra 1570 skladali prví novici Ján Krstiteľ z Avily a Pedro de los Angelos z Lanzahity.Niekedy okolo novembra 1570 sa Ján vybral do Pastrany, kde vznikol druhý kláštor bosých karmelitánov. Založila ho sv. Terezka Avilská. 13.júla 1569 ho otec Anton posvätil. Predstaveným sa stal otec Baltazár z Ježiša. 25.januára 1571 zas Ján zakladá kláštor bodých karmelitánok v Albe de Tormes. Načas sa vrátil do Mancery, no už pre neho čakala ďalšia úloha, v kolégiu bosých karmelitánov, založenom 1. novembra 1570 v Alcalá de Henares. Tam ho v apríli 1571 vymenoval dominikán otec Peter Fernandéz za rektora.Terezka zatiaľ prevzala v októbri 1571úrad predstavenej kláštora Vtelenia v Avile.


Na pomoc si do Avily povolala aj otca Jána z Kríža, ktorý prišiel zrejme v lete 1572. Ján sa tu spovedal sestry karmelitánky, smeroval ich duchovný život, poúčal ich, písal im lístočky s radami a staral sa o choré. Raz sa veľmi pozorne staral o jednu chorú. Jedného večera však sestry na neho zavolali, že sestra zomrela bez spovede, Ján sa išiel modliť k sviatosti oltárnej a sestre sa zrazu „uľavilo“.17.mája 1573 zas Ján diskutoval s Terezkou o svätej Trojici a o chvíľu zabudli na okolitý svet, čo Terezka neskôr žartovne komentovala: „S otcom Jánom nemožno hovoriť o Bohu, lebo on ihneď upadne do extázy a aj iných strhne so sebou“.V roku 1574 zas s Terezkou založili nový kláštor v Segovii.

V mesiacoch máj až jún sa konala generálna kapitula karmelitánov v Piacenze s nepresnými a prekrútenými správami o reforme, preto následne kapitula prijala tvrdé opatrenia voči bosým karmelitánom. Spor sa stupňoval, niektorých bosých dokonca zavreli, vrátane Jána, nuncius Ormaneto, ho však vyslobodil.Otec Hieronym Gracián, vizitátor, zvolal na september 1576 kapitulu bosých karmelitánov do Almódovaru del Campo. Tu sa pokúsili Jána zbaviť funkcie spovedníka v kláštore Vtelenia, čo sa im aj podarilo, keďže sa však sestry postavili proti rozhodnutiu a Jánovi nuncius nariadil zotrvať vo funkcii, bolo neplatné.Vo voľbách 7.októbra 1576 však útok obutých karmelitánov vyšiel, vyhrážaním exkomunikáciou prinútil sestry hlasovať proti Terezke Avilskej (v dvoch hlasovaniach, ktoré však provinciál zrušil vyhrala).


Predstavenou sa pri tomto „divadle” stala Jana del Aguila, navyše sestry konali úplne v súlade s kanonickým právom, keď predtým vyhrala v dvoch voľbách vysoko Terezka. Prípad sa tak zamotával.Stala sa však vážnejšia vec, v noci z 3-4. decembra 1577 uniesli dvoch spovedníkov z kláštora Vtelenia, aj otca Jána z Kríža. Oboch bratov tajne premiestnili do Toledského kláštora obutých karmelitánov.


Hneď po príchode postavili otca Jána pred rehoľný tribunál. Medzitým 18.júna zomrel priateľ bosých karmelitánov nuncius Ormaneto a 29. augusta ho nahradil silne proti bosým karmelitánom naladený Felipe Sega.Rozsudok tribunálu, ktorý nazval otca Jána buričom, bol opäť v zmysle kanonického práva neplatný, keďže Ján mal vyššie poverenia, od nuncia a apoštolského vizitátora. Obutí dokonca neváhali urobiť Jánovi ponuku miesta predstaveného s mnohými výhodami, ak odstúpi od reformy, Ján však neustúpil, pretože nikdy nepotreboval viac ako Krista samotného.Dali ho do malej cely, s jednou stoličkou a breviárom.


Oblečený bol len veľmi jednoducho, keďže škapuliar a kapucňu mu vzali, preto sa nemal ako uchrániť pred zimou. Dostával najesť iba vodu a chlieb. Používali na Jána tiež psychický (rozprávanie o tom, že reforma zanikla) a fyzický teror (bitka prútmi).Nie všetci obutí však boli rovnakí a niet sa čomu diviť, mnohí Jána poznali z kláštorného života i štúdií a boli skôr presvedčení, že tento brat je svätý.


Samotný Ján však znášal utrpenie ako vždy s pokojom, nikdy sa neponosoval, jednému svojmu strážcovi dokonca daroval drevený kríž s Kristom, ktorý inak Ján vždy nosil na srdci.Nikto by to hádam nečakal, ale Ján za týchto dní a nocí veľa kontemploval a dokonca tvoril nádherné romance a básne.Horšia však bola skutočnosť, že Ján pomaly chradol, väzenie mu neprospievalo a stalo by sa mu iste čoskoro smrťou, preto sa rozhodol na útek. Cesta preň bola veľmi zložitá, navyše Ján vôbec nepoznal miesto, kde bol väznený.


Postupne sa mu podarilo uvolniť zámky na mrežoch cely. Na slabučkú kľučku, ktorá v žiadnom prípade nemala uniesť človeka pripevnil zviazané deky a svoj habit a zoskočil z ešte stále viac ako dvojmetrovej výšky. Pristal na dvore koncepcionistiek, čo bolo veľmi zlé a znamenalo by to nielen jeho fyzickú, ale aj morálnu smrť. Podarilo sa mu však po výklenku dostať opäť na hor, na múr a odtiaľ zoskočiť na ulicu.


Dostal sa k bosým karmelitánkam a sestra Anna de los Angeles Jána vpustila do klauzúry ako nápomocného ťažko chorej sestre. Anna navyše poslala k bráne sestru Izabelo de San Jeronymo, ktorá mala nadanie neklamať a zároveň nepovedať celú pravdu.Ján sa dostal do kláštora za brieždenia a netrvalo dlho a prišli obutí karmelitáni, hľadať sem svojho utečenca, sestra Izabela im však povedala, že by bolo veľké prekvapenie, keby v kláštore našli brata. Oni prehľadali kostol, no Jána nenašli.Ján bol taký zoslabnutý, že dokázal jesť iba kašičku z varených hrušiek zo škoricou, no nové prostredie naň dobre vplývalo. Z kláštora dostal otca Jána Pedro Gonzáles, dobrodines komunity. Ten otca Jána odviezol do nemocnice.


Ján sa však nedokázal zaoberať vlastným zotavením, len čo sa dozvedel, že 9. októbra v Almódovare del Campo bude zhromaždenie bosých karmelitánov neváhal tam ísť. Bratia sa veľmi potešili, keď ho videli živého, Ján sa však ponáhľal zo stretnutia do Calvarie, kde ho vymenovali za predstaveného.Materiálna bieda bola obrovská. No sám to poznám, že Pán sa dokáže postarať ak sa vložíme do jeho rúk. Raz mali bratia len jeden chlieb, Ján ho požehnal, o chvíľu sa však rozplakal a povedal: „Pán vie, že by sme neboli schopní ani jeden deň pre neho trpieť“. Krátko nato prišla zásielka chleba a múky.Bratia tiež tvrdo pracovali na svojom vinohrade, pestovali obilie, modlili sa, venovali sa zriekaniu sa vecí a mlčaniu.


Popritom sa Ján venoval karmelitánkam v Beas, spovedal ich, učil ich a duchovne viedol.Sestra Magdaléna del Espirítu Santo dostala tú poctu, že opisovala nádherné mystické básne, ktoré Ján napísal v Toledskom väzení.14.júna 1579 musel Ján na iné miesto, do kláštora v Baeze, kde mali bosí karmelitáni priateľa v biskupovi Dr. Delgadovi z Jaénu. Zriadilo sa tu tiež kolégium Našej milej Pani Karmelskej, s významnými univerzitnými učiteľmi.


Popri študentoch sa objavili aj novici, jedným z nich bol právnik Ján zo sv. Pavla výborný čitateľ, ktorý mal rýchlo prečítané všetky knihy v knižnici a tak žiadal rektora o inú právnickú literatúru. Keď sa táto žiadosť dostala k Jánovi, ten dal bratovi detský katechizmus. Novic Ján túto literatúru v pokore prijal, znovu a znovu ju čítal, často so slzami v očiach.Chystala sa však veľká udalosť – zhromaždenie v roku 1581 v Alcalá de Henares – malo byť prvou z pravidelných provinčných kapitúl bosých karmelitánov.Pápež Gregor XIII. Dal prostredníctvom breve „Pia consideratione“ z 22.júna 1580 bosým karmelitánom plnú moc na vlastnú, autonómnu rehoľnú provinciu. Rokovania úspešne doviedli ku koncu otec Ján z Ježiša (Roca) a otec Diego de la Trinidad, podporu im dal i Filip II.


4. marca 1581 si bratia zvolili 4 definítorov, medzi nimi bol aj otec Ján z Kríža, provinciálom sa v zhode so želaním sv. Terezky stal otec Hieronym de la Madre de Dios (Gracián).Veľmi dôležité je aj to, že počas tohto obdobia sa veľmi rozhorela Jánova tvorba. V Beas sa začal proces, ktorý o 10 rokov v Granade skončil napísaním jeho hlavných diel.Pre tieto diela boli základom 3 Jánove „produkty“ z Calvaria: Vrch dokonalosti, Bezpečnostné smernice , Slová o svetle a láske.Vrch dokonalosti, známy aj ako skica Hora Karmel bola zrejme najdôležitejšia. Ján kreslil túto skicu predovšetkým ako učebnú pomôcku.


Sú v nej 4 hlavné prvky:1. Vrchol, kde prebýva Boh. On je zjednotenie.2. Dve široké a pohodlné cesty – pravá – príjemné pozemské veci a ľavá – príjemné duchovné veci.3. Úzky chodník evanjelia uprostred obrazu, ktorý vedie priamo k vrcholu a tvorí ho sedem nada –nič.4. Rada pokynov, pod skicou hory, ktoré predstavujú pravý spôsob výstupu na horu. V nich je chodník charakterizovaný ako život vo viere, nádeji a lásky.Jánovým dielam sa však viac budeme venovať v časti o Jánovej mystike.

III. Granada

Koncom januára 1582 prišiel Ján do Granady, kde sa stal predstaveným. Na založenie kláštora rýchlo získali povolenie arcibiskupa Mendéza. Kláštro Los Mártires v Granade sa stal Jánovým najdlhším kláštorným pôsobiskom. Ihneď sa nasťahoval do jednoduchej izbietky, s krížom a obrazom Matky Božej.Ján sa však predovšetkým veľa venoval bratom, duchovne ich viedol a kázal im najmä o kontemplácii, apoštoláte a sociálnych cnostiach medzi bratmi. Robil tak v jednoduchom rozhovore, keď si s bratmi posadal na zem. Bratia o ňom navyše pravdivo konštatovali, že má dušu umelca.


Okrem toho stihol roku 1584 nielen pomáhať s prebudovávaním kláštoru a staraním sa o veci duchovné, ale stihol aj napísať Výstup na horu Karmel, zrejme jeho najlepšie dielo aKomentár k duchovnému spevu.Ján pritom ostal verný „sestričke chudobe“ . Raz prišla akási návšteva a pohrdlivo sa o Jánovi, špinavom a pracujúcom vyjadrila ako o sedliackom synovi, no Ján odpovedal: „Nie som taký urodzený, aby som bol sedliackym synom. Som synom chudobného tkáča“.


S duchovnou pomocou nezabúdal ani na karmelitánske sestričky, ktoré ho považovali za svojho skutočného otca. Často im pomohol vysporiadať sa s duchovnými ťažkosťami, ktoré na človeka v kláštore ľahko dopadnú.Láska k chudobe však prostého otca Jána stále aj nejaké napomenutie, on totiž nemal rád oficiálne návštevy u bohatých patrónov kláštorov, najlepšie sa cítil chudobný a medzi chudobnými.Počas pôsobenia v Granade však Ján aj veľa cestoval. Kým vládal, išiel peši a prešiel tak obrovské množstvo kilometrov, ak už nevládal, viezol sa na ťažnom zvierati a čítal Písmo sväté.


Navyše aj jeho cesty boli sväté, časté sú správy o svätcom výbornom vplyve na každého koho stretol, zabránil bitke, vychovával i krčmárov.1.mája 1583 sa Ján zúčastnil kapituly v Alcalá, pod vedením brata Hieronýma Graciána. Prejednalo sa na nej viacero zaujímavých bodov, napríklad otec Ján z Kríža dosiahol, aby sa do funkcií dalo zvoliť len na jedno obdobie, čo bratia prijali. Ušla sa mu však kritika, že málo navštevuje „oficiálne miesta“.Na ďalšiu kapitulu prišiel 11.mája 1585 do Lisabonu.


Novým provinciálom sa tu stal otec Doria. Ján sa stal druhým definítorom. Bratia sa na kapitule rozhodli napríklad vyslať mníchov do Mexika. Od 17. augusta pokračovala kapitula v Pastrane. Tu sa jediná provincia rozdelila na 4, keďže sa reforme darilo a bratia pribúdali. O rok neskôr zas bratia v Madride prestúpili na rímsky rítus, keďže karmelitáni mali do vtedy povolený rítus jeruzalemský.18.júna 1587 sa zas zišla dôležitá kapitula, keďže svätý otec Sixtus V. povolil bosým karmelitánom vlastného generálneho vikára.

IV. Práca v Andalúzii a návrat do Kastílie

6.12.1584 bol daný súhlas na založenie kláštora v Malage, túto úlohu tiež dostal Ján. Ján si osobne vybral sestry Máriu z Krista, Máriu z Ježiša, Luciu zo sv. Jozefa, Catalinu z Ježiša a Catalinu Evangelistu. 17.februára 1585 po putovaní kláštor v Malage aj založili. Ján tu potom pokračoval vo vizitáciách. Naposledy v roku 1588.Medzitým, v apríli 1586 Ján založil kláštor v Cordóbe pri kaplnke sv.Rochusa. Pri prestavbe jedného domu sa zosypal jeden z múrov na skromnú Jánovu izbietku. Všetci čakali, že je mŕtvy, no Ján sa na nich usmieval, Panna Mária ho opäť zachránila. 18.mája 1586 bol nový kláštor v Cordóbe (presne rok po kláštore v Sabiote) posvätený. V júni 1586 neúnavný Ján zakladá druhý kláštor bosých karmelitánov v Seville. Ešte 1586 zakladá ďalší v La Manchuela. Ján bol neustále na cestách. Občas prišli aj zázraky, napríklad keď Ján uzdravil zlomenú nohu jedného z bratov. Inokedy sa Ján pre náhlenie sa zomierajúcim skoro utopil. Po cestách, i všade, kade Ján chodil čítal sv.Písmo a neustále sa modlil, čerpal z toho svoje sily. A pritom Písmo poznal takmer naspamäť.

Po zakladaní kláštorov v Andalúzii sa Ján vracia do rodnej Kastílie. Ján prichádza do Segovie, netypicky nepíše nové diela, ani nepodniká nové cesty. 12.júla 1586 bol kláštor v Segovii po úpravách a reparáciách posvätený. Ján pokračoval v práci na kláštore, medzi vápnom a kameňmi sa cítil vo svojom živle. Sám zháňal prostriedky na stavbu a viedol komunitu ako predstavený, zároveň bol i členom generálnej rady. Generálna rada bol orgán bosých karmelitánov ustanovený v júni 1588 na kapitule v Madride. Mala generálneho vikára, 6 poradcov a 4 definítorov. Ján múdro bratov poučoval a viedol ich v duchovnom živote. Jeho pravidelné večerné príhovory v refektári, chodieval počúvať aj veľký kláštorný pes. A napriek životu v komunite, stále žil i kontempláciou. V modlitbách trávil naďalej celé hodiny. V Segovii sa tiež stretáva s bratom Františkom, posledný krát a rozpráva mu o tom ako sa teší, že mohol trpieť pre Krista.

Smrť Jána z Kríža

2.júna 1591 sa koná kapitula v Madride. Jánove slová sa aj napriek konfliktu, ktorý vznikol medzi poslednými predstavenými niesli v miernom a zmierlivom duchu. Ján bol vybraný za vodcu misie do Mexika. Predstavený otec Doria ho však ešte posiela do Segovie. Ján sa chystá zhromaždiť bratov pre cestu do Mexika, avšak po ceste ochorie. 28.septembra 1591 prichádza s vysokými horúčkami do Ubedy.


Bez umŕtvenia podstupuje ťažké operácie nôh. Bartolomej de San Basilio, komentoval utrpenie Jána z Kríža: „Bolo to nad ľudské sily, čo si v chorobe vytrpel.“ Zatiaľ Ján zotrváva aj v najväčších bolestiach v modlitbách. 7.12. sa jeho, už tak ťažký stav ešte zhoršuje a stúpa mu horúčka. 11.12. sa Ján spovedá a prijme viatikum. 13.12. už Ján vie, že v tento deň zomrie, nemá nič, o pohrebný rubáš prosí ako o almužnu.


O jedenástej Ján povie: „...tejto noci pôjdem do neba spievať matutínum.“ O 20.00 mu Otec Augustín hovorí: „... čoskoro sa vám Pán odmení za všetko, čo ste pre neho vytrpeli.“ Ján odpovedal: „Nič také mi nehovorte páter môj! Čože som už ja urobil pre Boha?“


Po 23tej hodine sa Ján modlí De Profundis. O pol hodinu ešte počúva Veľpieseň. Tesne po pol noci Ján zomiera, pobozkal kríž a povedal: „Do tvojich rúk, ó Pane, porúčam svojho ducha.“ Niekoľko minút sa písal 14.december 1591.