streda, 18. júla 2007

Eucharistia: Posvätné dobrodružstvo života


3. diel úvah biskupa z New Jersey


Rano-kresťanské baziliky v Ríme, katedrály stredoveku, kostoly gotickej obnovy z 20st. v Amerike a viac-súčasné konštrukcie posledných rokov, všetky slúžia jednému účelu. Budovať kostol znamená budovať „posvätnú budovu navrhnutú pre bohoslužbu” (CIC, 1214).

Viac ako len miesto, kde sa stretávame, kostol „robí viditeľnou Cirkev žijúcu na tomto mieste, príbytok Boží, ktorý je spojený a zjednotený s Kristom." (Katechizmus, 1180).

Centrálnym pre každý katolícky kostol je preto oltár na ktorom sa vysluhuje Eucharistia. Eucharistia je vrcholom a zdrojom Cirkevného života. A Cirkev vysluhuje Eucharistiu. Bez Eucharistie nie je Cirkev! Eucharistia je najposvätnejší poklad Cirkvi, pretože Eucharistia je náš Pán Ježiš Kristus.

Tak úžasné je mystérium Eucharistie, že nemôže by pokrytá jedným konceptom alebo vysvetlením. Ježiš obdaroval Cirkev Eucharistiou pri poslednej večeri. Večer predtým ako zomrel, celebroval Božie vykúpenie Izraela a vykupiteľské dielo zakončil on sám pre všetkých. Urobil tak v kontexte paschálneho pokrmu.

Predovšetkým, dávanie Eucharistie nám pripomína štruktúru pokrmu. “Vezmite a jedzte... Potom vzal pohár a ... dávajúci im ho povedal: „Pite z neho všetci (Mt 26:26, 27). Eucharistia je pokrmom v ktorom zažívame spoločenstvo s Pánom. Ak dôstojne prijímame Eucharistiu, vstupujeme do hlbokého spoločenstva s Ježišom. On ostáva v nás a my v ňom (Jn 15:4).

Izrael celebroval spoločne obeť v ktorej časť obety bola ponúknutá Bohu a iná časť daná veriacim ako pokrm. Tak Izrael vyjadroval túžbu byť jedno s Bohom. Keď Mojžiš prijal dohodu s Izraelom, Mojžiš, Áron a jeho dvaja synovia Nadab a Abihu, spolu so 70 staršími, odišli na horu. Vo veľmi výnimočnej vete v Starom zákone, sa nám hovorí, “ Mohli hľadieť na Boha. Potom jedli a pili (z obetovaného). ” (Ex 24: 11). Na počiatku Božieho vyvolenia, pokrm na hore predstavoval spoločenstvo, ktoré si Boh želá ustanoviť so všetkými svojimi deťmi. Dnes keď sedíme okolo Pánovho stola, jeme a pijeme pred jeho očami, vstupujeme do spoločenstva, v ktorom máme už v živote účasť na Bohu.

Ďalej, všetky rozprávania o poslednej večeri (Mt 26:26-28: Mk 14:22-23: Lk 22:19-20; a 1 Kor 11:23-25), nám pomáhajú pochopiť, že Eucharistia nie je len pokrmom, ale tiež obetou. Ježiš dáva svoje Telo zlomené pre nás a svoju Krv preliatu pre nás. Ježiš je Trpiaci Služobník, ktorý dáva seba samého v obeti, vylievajúci svoju krv v novej zmluve. Ponúka seba samého ako miesto ľudstvu a pre spásu všetkých ( Iz 42:1-9; 49:8).

Kríž začína na večeri (1 Kor 11:26). V hornej izbe, Ježiš robí prítomnou pod nekrvavým spôsobom svoje sebadarovanie sa na kríži. V každej Eucharistii, Kristus robí pre nás prítomnou znova tú istú obeť pre všetkých na Golgote. Eucharistia je obeť, nie opakovaná znova a znova, ale jedna obeť na kríži, ktorá sa nám sprítomňuje v každom veku.

Za tretie, v tom istom čase ako nám Eucharistia sprítomňuje čo sa stalo v minulosti, tiež nás vedie smerom k budúcnosti. Liturgia samotná nám pripomína toto v aklamácii nasledujúcej po konsekrácii: “Kristus zomrel, Kristus vstal z mŕtvych, Kristus sa opäť vráti.” Eucharistia je eschatologickou skutočnosťou.

Sv. Ján Chrysostomos nám to pripomína. Hovorí, “Keď vidíte obetovaného Pána, ležiaceho na oltári a kňaz stojí a modlí sa nad obetou a všetci veriaci sú znachovení touto predrahou krvou, môžete si naďalej myslieť, že ste medzi ľuďmi a stojíte na zemi? Nie ste na druhej strane, priamo prenesení do neba a vypudiac všetko telesné z duše, nekontemplujete s dušou bez tela a čistou mysľou veci, ktoré sú v nebi?” (De Sacerdotio, III, 4).

Kristus, ktorý sa opäť vráti na konci časov prichádza k nám v Eucharistii. Eschatologický aspekt robí Eucharistiu udalosťou, ktorá nás pozdvihuje do neba. Tak, Eucharistia napĺňa náš život nádejou. V každej Eucharistii, do toho najposvätnejšieho, Tela Kristovho a sme posvätení (Heb 90:11-14). Eucharistia je privilegovaným miestom, v ktorom sa život stáva posvätným. Eucharistia robí náš život posvätným dobrodružstvom stále hlbšieho spoločenstva s Bohom.

Jeho Excellencia bp. Serratelli

Preložil Peter Frišo