štvrtok, 2. augusta 2007

Posvätnosť života a reálna prítomnosť

Jeho Excellencia Biskup Arthur Joseph Serratelli

Prebraté z

www.patersondiocese.org/
page.cfm?Web_ID=2276







V súvise s nedávnymi štatistikami, cez 1 bilión ľudí používa internet. Internet vyrástol z experimentu vlády. V 60tych rokoch, U.S. Department of Defense /ministerstvo obrany/ chcelo vytvoriť počítačovú sieť, ktorá by fungovala aj v prípade katastrofy ako napr. nukleárnej vojny. Ich práca zrodila internet. A výsledok bol výbušný.

Internet zmenil spôsob života, nielen lokálne, ale globálne. Informácie, podnikanie, cestovanie a osobná komunikácia už nie sú tým, čo boli. Ľudia môžu nakupovať po sieti čokoľvek od kníh po koláčiky. Nepríjemnosť iných nakupujúcich v preplnených obchodoch, postávanie v radoch pri nákupoch lístkoch na športové podujatie, či divadlo, či vyhľadávanie v knižnici sa rapídne eliminovali oproti minulosti. Aj do banky sa dá chodiť online.

Dnes mnohí sedia pred svojimi počítačmi a žijú vo virtuálnom svete. Vytrácajú sa z reálneho sveta. Vďaka modernej technológii, môžu vidieť viac filmom, bez toho, aby vôbec niekedy išli do kina, môžu počúvať viac hudby sami na svojich iPodoch.

Technológia, ktorá nás spája, nás zároveň rozdeľuje. Ľahko sa vzdávame mnohých výhod z jednoduchého pobývania s inými. Strácame ľudský kontakt. Obklopení vecami, sme osamelí. Snáď toto je dôvod prečo instant messaging, chaty, či cell phones sú tak populárne. Sme ľudia neustále sa pokúšajúci ostať v spojení. Potrebujeme zmysel reálnej prítomnosti. A najhlbšie túžby, ktoré máme pre osobnú prítomnosť sú naplnené v Eucharistii.

Eucharistia je pokrm; Eucharistia je Obeť; Eucharistia je eschatologickou anticipáciou: všetky dimenzie Eucharistie sú spoločne v reálnej prítomnosti. Theodor z Mopsuestia /mesto pri Antiochii/ (350-428 A.D.) podáva svedectvo konzistentnej viery Cirkvi v reálnu prítomnosť.

Hovorí: "Pán nehovorí: Toto je symbol môjho tela a toto je symbol mojej krvi, ale: Toto je moje Telo a moja Krv. Učí nás nepozerať na prirodzenosť, ktorá leží pred nami a ktorú uchopujeme zmyslami, pretože vďakyvzdávanie a slová pri ňom použité premieňajú chlieb a víno na Telo a Krv. " ( Epištola Magnusovi, 6).

Je to skutočnosť Pánovej prítomnosti, ktorá vyníma Eucharistiu z kategórie púheho symbolizmu a robí Eucharistiu Mystériom Božskej Prítomnosti. Nielen kým Sv. omša je celebrovaná a je ponúkaná obeta, nielen počas prijímania, ale Kristus ostáva s nami v Eucharistii uchovávanej v našich kostoloch. On je Emmanuel, čo znamená, "Boh s nami."

Deň po dni, Ježiš buduje svoju Cirkev svojou Eucharistickou prítomnosťou. Ako učí Sv. Pavol, " Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe. " (1Kor 10:17). V mystériu Eucharistie, Ježiš nás priťahuje do spoločenstva božského života, ktorý je v Cirkvi. Modlí sa pri každej Eucharistii, ako sa modlili pri poslednej večeri, " aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal " (Jn 17:21). Robí náš život posvätným prítomnosťou Boha.

Špeciálne v Eucharistii prichádzame tvárou v tvár k nezmerateľnému bohatstvu Božej lásky. Naše spoločenstvo s Pánom skrze prjímanie Eucharistie a adoráciu je pravdivým zdrojom nesebeckej lásky, ktorá nás premieňa, rovnako ako spoločnosť.

V Eucharistii, Ježiš napĺňa túžbu každého učeníka prvý krát vyjadrenú dvoma učeníkmi na ceste do Emauz. "
Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nim’" (Lk 24:29). V Eucharistii, Pán ostáva s nami. Deň a noc Pán je medzi nami. Prebýva v nás, plný milosti a pravdy.

"Preto oboje: verejná i súkromná úcta k Najsvätejšej Eucharistii rovnako tak mimo Sv. omše by mali byť mohutne presadzované, pretože tak veriaci adorujú Krista, pravdivo a reálne prítomného, ‘Najvyšší kňaz dobrého prichádza’ a Vykupiteľ celého sveta" (Redemptionis Sacramentum, 134). Úcta k Eucharistii mimo obetu na Sv. omši je úzko prepojená s celebrovaním Eucharistickej obety. Nie je to úcta oddelená od obety vo Sv. omši ale prehlbovanie významného mystéria našej spásy. V tých farnostiach kde je regulárna adorácia Najsvätejšej Sviatosti, farský život je bohatý, rodiny sa schádzajú spolu a povolania stúpajú.

Kvôli strate posvätného vo svete, potrebujeme pracovať na kultivácii živého uvedomovania si Kristovej reálnej prítomnosti. Každá farnosť, každý katolík, by si mál nájsť čas a adorovať nášho Eucharistického Pána. Toto je dôvod, prečo je najvhodnejšie Najsvätejšiu Sviatosť uchovávať v každej farnosti na najpoprednejšom mieste. Umiestnenie tabernákulu má byť na mieste jasne viditeľnom veriacim, ktorí vchádzajú do kostola, ktoré nás vťahuje do spoločenstva lásky majúcej miesto v celebrovaní Sv. omše a pokračujúcej v našom živote. Vnútorné usporiadanie kostola má reflektovať našu vieru, že Eucharistia je Ježiš Kristus, Ukrižovaní a Zmŕtvychvstalý!

Podobne, naše správanie sa má vždy reflektovať našu vieru. Úcta, ktorú preukazujeme Najsvätejšej Sviatosti umiestnením tabernákulu v našich kostoloch, našim tichom a modlitbami a gestami skláňania sa pred tabernákulom nás pozdvihuje nad profánne do uvedomenia si Božieho mystéria medzi nami.

Adorácia Najsvätejšej Sviatosti je autentickým vyjadrením viery v Eucharistiu. Pomáha nám rozpoznať zmysel pre posvätnosť v liturgii a rovnako tak v živote. Adorovaním Najsvätejšej Sviatosti prichádzame k poznaniu nie iba intelektuálne ale experimentálne významu Ježišových záverečných slov v Matúšovom Evanjeliu: " A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28:20). A tak si uvedomujeme ako je život skutočne posvätný.

Preložil Peter Frišo