streda, 31. októbra 2007

490. výročie reformácie


Pri spomienke na 490. výročie non serviam treťotriedneho augustiniánskeho gnostika Dr. Martina Luthera Vám prinášame výňatky z

Vety Martina Luthera odsúdené pápežom Levom X.:

5. Učenie, že sú tri časti pokánia: ľútosť, vyznanie, zadosťučinenie sa nezakladá ani Svätom Písme, ani na starších kresťanských učiteľoch.

6. Ľútosť, ktorá sa pripravuje spytovaním, zvážením a sprotivením si hriechov, keď sa totiž niekto v horkosti svojej duše zamyslí nad svojimi rokmi a zváži ťarchu, množstvo a ošklivosť hriechov, stratu večnej blaženosti a zaslúženie večného zatratenia, taká ľútosť robí z človeka pokrytca, ba ešte väčšieho hriešnika.

7. Celkom pravdivé a lepšie ako akékoľvek učenie, ktoré bolo doposiaľ predložené o spôsobe ľútosti je príslovie: "Viac to už neurobiť je najlepšou ľútosťou, najlepším pokáním je nový život."

8. Nech Ťa nenapadne spovedať sa zo všedných hriechov, ale ani zo všetkých ťažkých, pretože je nemožné, aby si poznal všetky ťažké hriechy. Preto v prvej Cirkvi sa vyznávali iba verejné ťažké hriechy.

9. Keď sa chceme zo všetkého jasne vyznať, správame sa tak ako keby sme nič nechceli prenechať Božiemu milosrdenstvu na odpustenie.

10. Hriechy sa neodpúšťajú tomu, kto pri odpúšťaní skrze kňaza neverí, že sa mu odpúšťajú: ba hriechy ostávajú tomu, kto neverí v ich odpustenie, lebo odpustenie hriechov a darovanie milosti nestačí, treba veriť, že je odpustené.

11. Vôbec nedôveruj, že si rozhrešený v dôsledku svojej ľútosti, ale v dôsledku Kristových slov: "Čokoľvek rozviažeš..." (Mt 16,19). Preto hovorím: "Dôver a ver pevne vo svoje rozhrešenie, keď si dostal od kňaza rozhrešenie a budeš naozaj rozhrešený, nech by to bolo akokoľvek s tvojou ľútosťou.

12. Predpokladajme nemožný príklad: spovedajúci sa by nemal nijakú ľútosť, alebo kňaz by dal rozhrešenie nie vážne, ale zo žartu: ak však predsa verí vo svoje rozhrešenie, je opravdivo rozhrešený.

13. Vo sviatosti pokánia a v rozhrešení od viny pápež alebo biskup nerobia viac ako najnižšie postavený kňaz, ba keď niet nijakého kňaza, vtedy práve toľko môže každý kresťan, aj keď je to žena, alebo dieťa.

14. Nikto nepotrebuje kňazovi vydávať počet, či má ľútosť a kňaz to nemusí zisťovať.

Podľa: Viera Cirkvi v úradných dokumentoch jej Magistéria, Dobrá kniha, 1995 Trnava, 472s., Imprimatur 1995.