nedeľa, 20. apríla 2008

Svätá Omša Tridentského rítu v Pribete

Na sviatok svätého Michala Archanjela, 29. septembra 2007,
v sobotu o 18. hodine
v obci Pribeta (maďarsky: Perbete)
slúžil slávnostnú Svätú Omšu v tridentskom ríte otec Balogh Károly


Pribeta (maďarský názov obce je Perbete) je obec na Slovensku, v Nitrianskom kraji, v okrese Komárno. Leží 24 kilometrov severovýchodne od Komárna. V roku 2001 bolo z jej 3137 obyvateľov 2403 Maďarov a 713 Slovákov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1312, keď ju ako majetok esztergomského arcibiskupa spustošili Csákyho vojská. V 15. storočí sa v nej nachádzal aj malý hrad, ale v čase tureckých vojen bol spolu s celou obcou zničený, obec bola znovu zaľudnená až koncom 17. storočia.

Najdôležitejšou kultúrnou pamiatkou obce je kostol Svätej Trojice, postavený v barokovom štýle v roku 1733, ktorý bol neskôr prestavaný v klasicistickom štýle. Nad jeho bránou sa vypína erb Maďarska, ktorý pochádza z 18. storočia. Vo dvore chrámu stojí baroková socha z roku 1788, nájdeme tu aj pamätník obetiam prvej svetovej vojny. Na námestí vedľa tohto katolíckeho kostola stojí aj miléniový pamätník a pamätník obetiam druhej svetovej vojny, ktorý pochádza z roku 2001. Barokovo-klasicistická kaplnka Panny Márie bola postavená v roku 1762 na mieste, kde sa voľakedy zdržovali pustovníci.

Príspevok zo slávnostnej Svätej Omše tridentského rítu

(Bohužiaľ tieto fotografie zhotovil jeden z miništrantov (mobilným telefónom), ktorý nemal veľmi príležitosť fotiť, mohol tak urobiť len pár záberov počas kázne a rozdávania Svätého prijímania, potom po Omši z chóru a na fare z prednášky otca Károlya.)

29. septembra na sviatok Svätého Michala odslúžil v Pribete otec Balogh Károly slávnostnú Svätú Omšu v tradičnom ríte rímskokatolíckej cirkvi. Na Svätej Omši sa zúčastnili aj dvaja kňazi z okolia. Medzi veriacimi boli domáci, ako aj dvaja hosťujúci robotníci z Čadce, rozprávajúci po slovensky. Otec Márk (Marek) - kaplán z nových Zámkov, ktorý miništroval, prečítal epištolu aj Evanjelium po maďarsky a po slovensky. Vo svojej kázni hovoril otec Károly o tom, akým pokladom je Omša, „Cirkev ho ponúka svojim veriacim vo forme tradičnej Svätej Omše“. „Keď prebiehajú na mnohých miestach debaty a spory o tom, v akej reči má Omša znieť, tu sme ju odslúžili v jazyku našej matky Cirkvi, na spokojnosť všetkých“.

Medzitým povedal tiež aj to, že „toto je Omša, prijatá a uplatňovaná Cirkvou už po stáročia“ a „porodila v našej Cirkvi nespočet svätých“.

Po svätej Omši jeden postarší kňaz, ktorý mohol mať okolo 60 rokov, a bol na Svätej Omši ako veriaci (sedel teda v lavici), vošiel do sakristie, vraviac, že cíti tak, akoby bol po štyridsiatich rokoch teraz po prvýkrát na Omši. Pri výkone úloh kantora vypomáhal aj komárňanský kantor z kostola Svätého Ondreja.

Mnohí z veriacich poďakovali za to, že sa mohli znovu zúčastniť Omše, ktorú spoznali vo svojich detských rokoch a zamilovali si ju už vtedy. Deti, ktoré prišli miništrovať z obce Zemné povedali, že s radosťou prídu aj inokedy. Po Omši mladí, skauti a dospelí, ktorí sa zúčastnili Svätej Omše, so záujmom počúvali na fare otca Károlya, ako vysvetľuje časti tejto Omše a symboly, ktoré sa v nej vyskytujú. (Iste, je možné, že medzi tými, ktorí prejavili na túto Svätú Omšu svoj pozitívny názor môžu byť aj takí, čo tak činia z púhej nostalgie, či takí, ktorým sa „páči umenie“, ale kto to môže v skutočnosti posúdiť?)

V Pribete plánujú ďalšiu takúto slávnostnú Svätú Omšu niekedy v polovici októbra. Vo všedné dni (férie), keď nebude otec Károly slúžiť Svätú Omšu na nejaký konkrétny úmysel, raz za týždeň bude slúžiť v tomto tradičnom ríte tzv. tichú Omšu.