piatok, 30. mája 2008

Sacrum Imperium Herold


Vážení priatelia Slovenského Kruhu Leva XIII. v rámci činnosti Kruhu a aktivít odporu proti proti-kresťanským silám, ktoré denne útočia na zvyšky prirodzených inštitúcií, mravnosti a vernosti Kristovi v tejto spoločnosti odhodlali sme sa promptnejšie reagovať na neľahkú situáciu a prinášať Vám v rámci našich možností viac informácií o tomto tristnom dianí.

Vytvorili sme preto novú web-stránku SACRUM IMPERIUM Herold , kde by sa mali objavovať kratšie správy, komentáre, glosy a informácie, ktoré by dopĺňali články na Sacrum Imperium, ktoré sú zväčša hlbšie zamerané a ktorých príprava vyžaduje aj dlhšie časové obdobie.

Kruh sa pritom nevyviňuje z povinnosti odporu proti mocným proti-kresťanským silám. Naproti tomu stoja finančne a vplyvom silné sekulárne a tzv. "konzervatívne" médiá šíriace rozkladný liberalizmus si zaslúžia aspoň tento malý ostrovček konzervatívneho odporu. Nie je to veľa, ale jediné o čo prosíme je aby bolo toto dielko požehnané.

streda, 28. mája 2008

Omša sv. Pia V. (tradičný rímsky rítus) v Devíne

Slovenský tradicionalistický suchopár počali zavlažovať sporadické kvapky liturgickej vlahy a aj keď sa stále jedná skôr o púštne zrážky, po ktorých kvitnú len tie najodolnejšie trvalky, ktoré dokázali vegetovať v piesku celé desaťročia, nezostáva nám nič iné len zvolať k Nebesiam: vďaka Ti Bože za to. Pretože už sa zdalo, že nezaprší a nezaprší...

Minulý rok sa začalo so slúžením sv. omše podľa misála z roku 1962 v juhoslovenskej Pribete, ktorá je však od Bratislavy kus cesty a ešte akej cesty. To vedia vychutnať len príslušníci oi poloi , ktorí majú intímny pomer k slovenským vlakovým dráham a ku korábom Slovenskej autobusovej dopravy, brázdiacim obce kľukatými cestami, ktoré sú spestrované niekoľkonásobným prestupovaním a šoférmi v štýle kapitána Hooka a uja Jožka zo seriálu Leto s Katkou. Ak idete s rodinou, pripomína to exodus. Samozrejme ak ste sa nestali hélotom lízingovej spoločnosti a nefrčíte si to smerom na Nové Zámky o stodvadsať, čo ale nie je môj prípad.

A tak mesiac striedal mesiac, Motu proprio Benedikta XVI. sa stávalo minuloročnou záležitosťou a na Slovensku, na katolíckom Slovensku, ani ťuk. Počas Vianoc sa slúžila sv. omša „tridentského rítu“ pri Trenčíne, ale to bola podla všetkého len jednorázová záležitosť.

Prelom nastal pred štyrmi týždňami, keď sa k nám zásluhou informačných kanálov p. Beaty Blehovej-Kotrebovej dostala správa o vdp. ThDr. Stanislavovi Stohlovi z Devína. Rozhodli sme sa vydať za ním a prezvedieť sa, či by bol ochotný slúžiť sv. omšu podľa starého misála. Keďže sme sa doteraz stretali len s opatrníctvom a nezáujmom (na všetkých úrovniach hierarchie), očakávali sme podobné fiasko ako boli tie predchádzajúce. Aké bolo naše prekvapenie, keď prosby boli vypočuté a odchádzali sme s prísľubom slávenia sv. omše už o týždeň. Nemohli sme uveriť, že to čo sa zdalo byť také nedosiahnuteľné sa stane, už o týždeň, skutočnosťou.

O týždeň sme zistili dve veci: za prvé, že dôstojný pán Stohl dodržal svoj sľub a slúžil sv. omšu a za druhé, že všetci tí čo nám o sebe tvrdili, že nemôžu bez tridentského rítu žiť a umierajú bez neho na duchovné malomocenstvo, sa bez neho celkom dobre zaobídu, pretože neprišli. Ale ako sa hovorí: proti gustu...

Preriednuté rady slovenských tradicionalistov sa podarilo upchať príchodom dvoch početných francúzskych rodín, čím stúpla účasť na cca 30 duší. Tento stav sa udržal aj počas dvoch nasledujúcich týždňov, s tým, že Slováci boli predsa len vo väčšine a dúfajme do budúcna, že ak sa počet účastníkov nezvýši, tak aspoň neklesne.

Srdečne pozývame všetkých, ktorým nie je ľahostajná Tradícia Cirkvi aby formou účasti na Najsvätejšej obeti, ktorá sa prináša na oltár za naše hriechy, preukázali patričnú úctu Nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi. Lebo on je tým obetným darom, ktorý Bohu prinášame, pri každej obeti sv. omše a tým opakujeme jeho obetovanie sa za nás na kríži. Omša sv. Pia V. správne zdôrazňuje tento obetný charakter a pre tých čo sa nechcú s Bohom len stretať, ale sa mu chcú hlavne klaňať predstavuje „predsieň Neba“, v ktorej sa stretávame so zástupmi svätých, klaňajúcich sa Bohu práve týmto spôsobom. Ak sa chcete pridať k dvojtisícročnému zástupu uctievačov, vyznávačov a svätých katolíckej Cirkvi, ktorí touto formou predstupovali pred Tvár Božiu, tak potom nemôžete chýbať v sobotu v Devíne, v kostole Sv. Kríža.

Sv. omša sa koná každú sobotu o 17:00 hod.
v Devíne, v kostole Sv. Kríža.

Autobusové spoje č. 28 a 29 do Devína, chodia spod Nového mosta približne každých 20 minút
.

utorok, 27. mája 2008

Blíži sa kríza ?

V súvislosti s ekonomickou krízou sa začínajú – nakoniec ako je tomu zvykom – vynárať prvé katastrofické scenáre (lepšie povedané nad rámec bežného pseudochiliazmu moderného sveta) s flagrantými výkyvmi ekonomiky a ich dopadmi na spoločnosť. Spoločnosť, ktorá odvrhla Boha a na jeho miesto postavila človeka napokon vyžaduje imanentizáciu eschatonu. Je to však skutočne tá hlavná kríza, ktorá nás trápi? Teda ak nás vôbec má trápiť.

Vyvstáva pred nami snáď predovšetkým najmä jedna zrejmá všeobecná téza: vážne spoločenské zvraty, ktoré sa odohrajú v budúcnosti sú predvídateľné len s určitou mierou pravdepodobnosti a z jedného dňa na druhý môžu prestať predovšetkým rôzne zdanlivo neotrasiteľné istoty jestvovať.

Z tohto pohľadu je možné vnímať aj súčasné dominantné postavenie liberalizmu (v širšom kontexte zahŕňajúcom jeho rôzne vývinové stupne), ktorý pôsobí rozkladne na spoločnosť podmínovávaním morálnych princípov a rozkladaním základov spoločnosti, jej ordo a prirodzených inštitútov a inštitúcií, na ktorých stojí. Liberálna paradigma v postupnom ovládaní spoločnosti (alebo dnes už v kruhovej „evolúcii“ vládnucich liberálinych ideí) je permanentnou a samovražednou krízou smerujúcou k najrôznejším katastrofám vrcholiacim v nespočetnom počte duší padajúcich na základe svojho vlastného rozhodnutia a presvedčenia do útrob satanových. Ako suché lístie zo stromov. V lepších časoch pomenoval skutočnú krízu veľký pápež 20. storočia Sv. Pius X. ako pôsobenie Antikrista. Kríza je teda tu (v istom zmysle odkedy existuje dedičný hriech), spoločnosť pomaly skomiera v orgiastických bakchanáliách otročenia najnižším ľudským pudom a vášňam.

Súčasná demokracia za halasného povyku promiskuitných žrecov postupne hromadí základy svojho tragicky bolestivého pádu. Možno mu bude predchádzať krvavý kúpeľ pripravený (o.i. aj) pre mučeníkov, ktorí vytrvajú a dostanú palmu víťazstva, akiste však mnohí budú (sú) verejne obetovaní v nekrvavom ale o to brutálnejšom mediálnom lynči, zatiaľ čo pospolitý plebs bude olizovať paty smotánke zloženej z ľudsky úbohých celebrít.

Plebs už teraz s fanatickou radosťou prijíma denné mediálne fekálie, výdatné manichejské hnojivo smrtiacej zábavy a dráždenia pohlavných orgánov, ktoré najlepšie umožňuje pretvoriť spoločnosť v slobodomurársky ideál nekonečnej a zhubnej vzbury proti Bohu (a proti samotnému človeku s padlou prirodzenosťou a ľudskou dôstojnosťou) skrížený s ideálom nekonečnej utopickej slobody, pri snahe o napĺňanie ktorej požiera každý sám seba i prirodzené štruktúry pospolitosti.

Denno-denné prasačiny majúce bohatú publicitu nielen v tzv. bulvárnych reláciách s hviezdičkou i bez hviezdičky ale aj v seriózne sa tváriacich (i „spravodajských“) médiách a spolu s infiltráciou do vzdelávania a kapitalistického (trhového) princípu v pohľade na človeka neberú ohľady na denne ponižovanú ľudskú dôstojnosť, čím zdôrazňujú gnostickú podstatu súčasného pseudo-náboženstva sexuálnej deviácie. Sekulárne kňažné – ako Oľga Pietruchová (ktorá sa považuje za výsledok, či skôr vývojový stupeň evolúcie neživej hmoty v uvedomenie si samej seba) tancujú pre toto božstvo tance postupného návratu k animálnym formám riadiacim sa pudmi a primitívnymi pôžitkami. To všetko pod heslom pokroku, aj keď teraz už nie (aspoň nie zjavne) pod nacistickýmu, či komunistickými zástavkami.

Európa žije ilúziami o euro-sne, ktorý je nám predkladaný v obale primitívnej utopickej reklamy o lepších svetlých zajtrajškoch v raji pod euro-socialistickou klikou, ktorej sa nedá (politicky) vzdorovať – kde aj na demokraciu, ktorá sa inak donekonečna modloslužobnícky adoruje sa treba občas „vykašľať“ ak to potrebujú politické elity na ľahšie presadzovanie ľavicovo-liberálnych ideí. Euro-únijná utópia sa však môže zrútiť veľmi rýchlo na základe nášľapných mín liberálnej ideológie, ktorá ju dlhodobo kvári. Na vraždení nenarodených neviniatok, zvýhodňovaní zhubnej sodomie, manichejskom materializme, sexuálnej neviazanosti a deviácie (ktorá sa stala normou), všeobecnej nevychovanosti a velebení stupídnej mediálnej chamradr sa žiadna spoločnosť nemôže dlhodobo udržať. Toto samovražedné konanie modernej spoločnosti je jedna veľká kríza, ktorá vo svojom vyústení mnohých kruto pomelie, než sa rozsype na kusy nahradená niečím zdravším – i keď možno brutálnejším. (môže to byť napríklad v súčasnosti veľmi vitálny islam, ktorý je vo víťaznom ťažení, ktoré mu z rúk ľavicovo-liberálnych idiotov padlo do lona a bez vlastných zásluh povstal predtým zdrvený a zatlačený).

Kríza nás však nesmie zastrašiť o nič viac ako zastrašila Sv. Augustína, ktorý videl padajúci a dnešným časom nie nepodobný demoralizovaný Rím (hoc až dnešná doba ukazuje, že aj dekadentný Rím by sa veru mal čo učiť) . Sv. Augustína však úpadok dakedy skvelej kultúry nemohol zlomiť. Vedel, že Pánom času je Kristus, ktorý nakoniec príde ako víťazný Kráľ. A preto platí: „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk“, ako hovorí Sv. Pavol. O to viac, že prenasledovanie prebieha čoraz intenzívnejšie aj dnes – skryté za heslami slobody a tolerancie.

V takom prostredí nadobúdajú slová o dennom zapieraní samého seba a braní svojho kríža na plecia – ako nasledovania nášho Pána Ježiša Krista stále jasnejšie a reálnejšie kontúry. Napriek tomu, že sa pred touto cestou dáva prednosť neplodnému dialógu. Pred nami dnes stojí voľba podmienená obrovským tlakom sekulárneho „západného sveta“ v ktorej môžeme obstáť, len ak sme všetko vložili do rúk nášmu Spasiteľovi, vládcovi dejín a budeme schopní obstáť na prísnom súde, kde nebude šikovných obhajcov schopných meniť pravdu v lož a dobro v zlo.

Vzory, ktoré máme pred sebou z posledných storočí nám ukazujú tú ťažkú cestu tých, ktorí okrem náboženskej vernosti (čo by v spojení v živote s Kristom celkom stačilo), kráčajú tiež cestou verejného prezentovania širších spoločenských a politických súvislostí. Tí, ktorí bojujú o premenu verejného priestoru za politiku, ktorá je v súlade s pnutiami ľudskej duše. Porazení a predsa nezmieriteľní. Kontra-revolucionári odmietajúci krivoprísažníctvo na satanskú pa-bibliu moderných slobodomurárskych vládcov. Krvavá niť vinie sa až do 18. storočia kde naše hrdinské vzory vykrvácali na barikádach a ich odkaz už možno nebude naplnení.

No jedného dňa príde súdny deň, kedy sa bežný svet pominie a časné kráľovstvo plné chýb a zlyhaní bude nahradené kráľovstvom nebeským večného Jeruzalema a zástoj verných bude spievať aleluja. Vtedy každá ľudská kríza zanikne a odhalí sa v plnej nahote ako niečo malé a komické, čo bolo a je bez významu. Tí čo sa borili proti presile služobníkov temna – a napriek obrovskej presile vytrvali v boji a vo viere – vtedy zložia svoj zbroj a budú hľadieť Bohu do tváre.


Kolaborantom so súčasným marazmom však ostane len škrípanie zubami.

nedeľa, 11. mája 2008

Jsou zvrhlí

Rozhovor s pravoslávnym kňazom Liborom Halíkom na http://brnensky.denik.cz/zpravy_region/
duhova-vlna-vadi-cirkvi-i-politikum20080414.html

Protestuje proti potratům u brněnské porodnice na Obilním trhu. Jako pravoslavný kněz má Libor Halík velké výhrady proti registrovanému partnerství i adopci dětí homosexuálními páry. Akce jako Queer parade má podle něj negativní vliv na myšlení dětí.

Co si myslíte o protestech sexuálních menšin a adopci dětí u stejnopohlavních párů?
Je to nesmysl a zvrhlost. Nabízí se nebezpečí pedofilie, protože pedofilové jsou většinou homosexuálně zaměření.

Myslíte si tedy, že z takového partnerství nemůže vyrůst plnohodnotný člověk?
V žádném případě. Neexistují důkazy o tom, že takový život dětem neškodí.

Není přece jen lepší, když dítě vyrůstá ve slušném homosexuálním soužití než bez rodičů nebo když je týráno?
Nemyslím si, že by byli slušní. Homosexualita je sociálně naučená nemorálnost. Proto těmto lidem nepatří děti. V dějinách lidstva existuje příběh Sodomy a Gomory, kde žili homosexuálně. Dodnes existuje na území Izraele vypálené město, kde turisté sbírají sirné koule, které tenkrát padaly z nebe.

Co si myslíte o lidech, kteří si z vnitřní nutnosti nechávají měnit pohlaví?

Tito lidé nemají vyřešenou identitu a nikdy mít nebudou. Některé orgány mají amputované a musí brát hormony, aby aspoň trochu změnu zamaskovali.

Myslíte si, že takové skupiny mají v demokratické společnosti právo na sebevyjádření třeba prostřednictvím průvodu?
Když někdo dělá něco zvrhlého a nenormálního, neměl by tím kazit celou společnost, zvlášť mládež a děti. Na veřejnost tyto věci nepatří. Je to kažení dětí, úsilí měnit jejich myšlení. Myšlení dospělých se většinou nemění, ale děti snadno uvěří nesmyslům, ve kterých vyrůstají. A co hůř, potom se tak chovají.

Měl by tedy magistrát Queer parade zakázat?
Určitě by se to mělo udělat, i když si nejsem jistý, že by to šlo. Každopádně by se průvod neměl podporovat penězi.

V Brně prý může žít až dvacet tisíc lidí s menšinovou sexuální orientací. Nemají tito lidé právo na plnohodnotný život?
Na plnohodnotný život má právo každý. Ale žít zvrhlým způsobem a kazit mládež, to není plnohodnotný život.

Jaký je obecně postoj pravoslavné církve k homosexualitě?
Jedná se o smrtelný hřích, který člověka vede automaticky do pekla. Pokud ho nelituje a nevzdá se ho před smrtí.

nedeľa, 4. mája 2008

Tridentské omše v Devíne

Slovenský Kruh Leva XIII. si Vás dovoľuje informovať



dna 10. mája 2008 o 17. 00 v Kostole Sv. Kríža v Ba-Devín bude vdp. ThDr. Stanislav Stohl slúžiť SV. omšu s nedeľnou platnosťou podľa - mimoriadneho vydania „zákona modlitby" Cirkvi - v tradičnom rímskom ríte (tzv. tridentská omša) podľa Rímskeho misalu, ktorý vydal bl. pápež Ján XXIII. roku 1962.



Deo gratias! Povzbudzujeme Vás drahí bratia k účasti na tejto Sv. omši, predsieni neba. Omše by mali byť v tomto čase každú sobotu.



Ku kostolu sa dostanete bratislavskou MHD - zo zastávky pod Novým mostom, autobusy č. 28 a 29.