utorok, 10. júna 2008

Vzdelávanie ako cesta do pekla a prostriedok obnovy


Trápna a pomerne tichá „diskusia“ o školskom zákone, resp. zákonoch a reformách vzdelávania len zakrýva všeobecný úpadok skutočnej vzdelanosti kultivovanosti a ušľachtilosti, ktorá by s ňou mala byť spojená. Pseudospory okolo vzdelávania v ktorých proti Mikolajovi a vládnej koalícii stoja mimovládne organizácie (ako napr. Konzervatívny inštitút so svojim dvornými „odborníkmi“ na čele s Humajovou, ktorí svojimi stokrát požuvanými osvieteneckými konceptmi, zrejme predkladajú vysvedčenie konzervatívnosti tohto inštitútu), neschopný bývalý minister školstva a SMK sú v konečnom dôsledku vo svojom výsledku bezvýznamné.

Ten si už dopredu môže masový občan-volič vybaviť v ilúzii, ktorú mu v absurdnej utopickej podobe predkladá prihlúpla propagandistická reklama o svetlých euro-zajtrajškoch v ktorých je pre Slováka dňom D, keď bude mať v peňaženke euro-centy namiesto korún. A to sa mnohí tvárili, že pádom komunizmu prestal ľud veriť veľkým utópiám.

Zdá sa, že cieľ je jasný: vzdelanie pre vzdelanie a výroba masy pre výrobný proces. Moderné učebne, kde tu okresať učivo a pridať nové predmety – ako napr. sexuálnu výchovu, teda akúsi pomocnú barličku pri vytváraní sexuálnych zvrhlíkov, ktorých ako na páse vyrábajú moderné médiá obsadené redaktormi odchovanými na pochybných filozofických teóriách post-moderných filozofov.

Denné otročenie vášňam vytvára kultúru otrokov, ktorí nie sú schopní vnímať morálny poriadok a zodpovedať. Deti majú v tomto programe boľševicky likvidujúcom spoločnosť rovnakú úlohu ako iné materiálne statky – dieťa sa zaobstaráva ako nový televízor, či počítač. Najprv je treba spočítať si náklady a ak sa to práve vyplatí je čas na to jedno, v „horšom prípade“ dve deti.
Ekonomickí „pravicoví“ liberáli ako Krivošík, či Chren zas presadzujú akési ekonomické „vzdelanie“ dokazujúc svoj redukcionistický a pomýlený pohľad na človeka a funkcionalistický pohľad na vzdelanie. Čo je skutočne dôležité vyjadril raz arcibiskup Marcel Lefebvre: „V tejto neľahkej dobe, v tejto úpadkovej mestskej atmosfére, v ktorej žijeme, by bolo dobré vrátiť sa na vidiek k pôde, ak je to možné …

V prípade nutnosti musíte tiež sami vyučovať svoje deti, pokiaľ hrozí nebezpečenstvo, že ich škola skazí. Čo ide tiež iné robiť? Chcete svoje deti zveriť ľuďom, ktorí ich skazia, ktorí v školách vyučujú nehanebné sexuálne praktiky? Dokonca i v mnohých tzv. „katolíckych“ školách sa vyučuje hriechu! Áno, v skutočnosti ich učia hriechu a snažia sa deti skaziť už v útlom veku! A to máme trpieť?

To neprichádza v úvahu! Je lepšie, aby vaše deti zostali chudobné, aby zostali ďaleko od tohto klamlivého „vzdelania“, ktoré svet ponúka, ak aby ostali dobrými deťmi, kresťanskými deťmi, ktoré milujú svoju svätú vieru, modlitbu, ktoré milujú prácu a prírodu, ktorú stvoril náš milý Boh.“

Aké krásne a katolícke slová, aké vystihnutie podstaty. Aký protiklad ku všetkým koncepciám školského vzdelávania, ktoré sa okolo nás nachádzajú. Čo by človeku osožilo, keby aj celý svet získal a stratil vlastnú dušu! Zachráňte svoje dieťa a nenechajte z nich urobiť sexuálnych zvrhlíkov, ľudí bez morálky, či materialistických manicheistov či už z tábora socialistov, alebo kapitalistov, pre ktorých je vzdelanie o schopnosti vypočítať si úver na vklade v banke.

Skutočná reforma spočíva v radikálnom odmietnutí moderného vzdelávania. Spočíva v kritickom návrate k antickým klasikom s vyučovaním klasických jazykov, vyučovaním tomistickej filozofie a vedením k morálnemu, zodpovednému životu a k vedomiu v trascendentne zakotveného objektívneho hierarchického poriadku v spoločnosti . Toto vzdelanie kultivuje dušu človeka a nerobí z neho púhy objekt pre zaradenia sa do výrobného procesu. Spočíva v obnovení vzdelávania, ktoré je cechom ako tomu bolo v scholastike. Pritom odmieta tyranskú povinnú školskú dochádzku. Dnes si dovoľujeme aspoň dúfať, že budeme mať možnosť domácej školy, ktorá napokon tam kde je už dosahuje lepšie výsledky ako verejné školy, ktoré sú často semenišťom neresti.

Neodmysliteľná je pritom úloha cirkevnej hierarchie a jej rehoľných rádov, ktoré v tejto veci dnes úplne zlyhávajú, aj napriek tomu, že to majú niektoré priamo v náplni svojho povolania.

Naše deti môže zachrániť len odklon od post-osvietenského školstva, ktorého linky tvoria súčasní „odborníci“ na vzdelanie.