streda, 29. apríla 2009

"70"



V apríli 1939, presne pred 70 rokmi, definitívne zvíťazili katolícke a vlastenecké sily Španielska, pod vedením generála Franca, nad ľavicovými a liberálnymi hordami, plieniacimi počas štyroch rokov boľševickej luzo-vlády pyrenejský poloostrov. Trpká príchuť tohto výročia spočíva v tom, že vlastne niet čo oslavovať: súdruhovia v konečnom dôsledku zvíťazili. Nevďační a mierne degen-euro-vaní Španieli sa odmenili bojovníkom, ktorí ich zachránili pred osudom sovietskych otrokov, tak, že vyvrhujú exkrementy svojich zbabelých duší, poháňaných vozíčkami supermarketov a kolesami štvordverových miláčikov, na hroby hrdinov. Ľuďom, ktorí vedia o boľševizme trochu viac, ako nejaká americká basketbalová vytlieskavačka zo študentského kampusu po zhliadnutí latino-lovera Beninga del Tora v roli Che Guevaru, je jasné od čoho boli zachránení súčasní voliči súdruha Zapateru a čo by sme im v duchu hesla: čo komu milé, aj odpola hnilé, zaiste radi dopriali. Bohužiaľ, rady tých, ktorým to nie je jasné sa neustále, pod tlakom ľavicovo-liberálnej propagandistickej mašinérie, rozširujú. Do tohto mora hlúposti vtekajú rieky, riečky a potoky všetkých smerov, smer katolícky nevynímajúc. A tak sme v rámci katolíckej modernistickej schizofrénie svedkami beatifikácie 498 katolíckych mučeníkov, utýraných dvojnohým dobytkom a zároveň sme strašení strašným, 1,6 m vysokým, strašidlom Franciscom Francom. Nevďak? Hlúposť? Naivita? Asi zo všetkého niečo.

Aby sa pokrokoví katolíci nezabúdali dopredu pokrokovo tešiť na to, čo ich čaká od ich progresívnych kamarátov, ktorým svojou tolerantnou predúplavicovosťou pomáhajú do dúhového sedla, tak som si dovolil urobiť malý selektívny súpis, niektorých anarcho-boľšo-ľavo-librálnych radovánok, z revolučného Španielska tridsiatych rokov. Podľa dokumentov, ktoré spracoval historik Antonio Montero, v oblasti, kde pôsobila ľavicová republikánska vláda, bolo zničených 22 000 kostolov, zavraždených 6 783 kňazov a rehoľníkov, 13 biskupov a tisíce veriacich kresťanov, ktorí sa neprestali verejne hlásiť ku svojej viere. Na zverejnenie týchto krvotočných lapálii, sa nedostáva v bežných médiach akosi miesta. Snáď pre záplavu správ o iných historických ukrutnostiach vesmírneho dosahu, pri ktorých tiekla krv vznešenejšia a smútkuhodnejšia než katolícka. Nájduc si túto škáročku na mediálnom trhu s radosťou oznamujem, že už v roku 1936:

- biskup v Siguenze bol vodený nahý po meste a následne zastrelený

- biskup Salvi Huix z Lerdy a spoluvezni kňazi Gortecaus, Ring, Lamolla, bratia Macarullovci, Fabregas, Farreri, Aymeto a iní si museli vykopať jamu a boli následne zastrelení. S nimi laici: Lapez Pina, Casimir Sangenis, Joan Rovira Roure, Ignaci Morera

a 16- ročný chlapec Pené, u ktorého našli slohovú žiacku prácu v nemčine, z čoho usúdili,

že sú to nacistické dokumenty

- v Taragone upálený za živa dr. Borrás, sekretár kardinála Vidala y Barraguer. Ďalej

zastrelení kňazi: Pau Rosseló, profesor semeinára, Juan Morava, dr. Campany profesor,

Antoni Fuster, Parera správca nemocnice. Laici Angel Roset inšpektor školstva a jeho

švagor Vidiella obvinený z toho, že „darovali šaty chudobným deťom idúcim na prvé sv. prijímanie“

- zavraždení kňazi z Vicho: dr. Lladó, prvý kanovník; dr. Serra Jordi, gen. vikár-umučený

dr. Ordei, profesor seminára; dr. Moles, kanovník; dr. Clára; dr. Marti, kanovník, P. Verdaguer, básnik a spolu s nimi mnoho mníchov a kňazov; laik Miralpeix, brat predstavenej sestier tretieho rádu, ťažko chorý, musel vstať z lôžka a bol zastrelený;

- v Rubi zavraždili kňaza dr. Jose Guardieta, vydavatela časopisu Endavant;

- vo Falaste mučili a zavraždili rektora a dvoch kaplánov

- v Pobla de Segur bol zavraždený kňaz P. Tapies

- v Mataró zavraždili dr. José Samsó, farára kostola P. Márie

- v Bellmunde del Priorat milicionári vyviedli kňaza s jeho gazdinou a predvádzali ich sobáš v kostole

- vo Vilafranca del Panadés bolo zavraždených 18 kňazov

- v Olote 25. júla 1936 mučili a zavraždili kňazov: pátra Felixa Farr, vyzliekli donaha na námestí, poliali petrolejom a zapálili; pátra Mira, farára z Cot, redaktora La Tradício Catalána; pátra Boneta, správcu sv. Jakuba v Llierca; pátra Jasepa, kaplána chrámu P. Márie z Tury; pátra Vincenta de Besalú; pátra Timoteu de Palafrugell; pátra Sastra, ktorý pred zastrelením od mučenia zošalel; zavraždení laici: Manuela Serra z Lligy, riaditeľa dielní na výrobu náboženských obrazov; továrnik Rodó a jeho dvaja bratia; Ramon Deu, lekárnik;

- farár z Tordera bol zastrelený spolu so sedliakom, ktorý mu poskytol úkryt;

- v San Esteban Sasroviras upálili farára na hranici navŕšenej zo sakrálnych predmetov;

- v Palafrugell farár zošalel pri pohľade na zverstvá milicionárov a následne bol zastrelený;

- v Lloret de Mar milicionári rabovali kostol a v snahe dozvedieť sa kde sú cennosti mučili kňaza tak, že zošalel, následne zastrelili;

- vo Valls opekali kňaza pomaly na ohni a počas mučenia pred ním popravovali dvadsiatich odsúdencov;

- Do saleziánskeho domu vo Valencii, ktorý v noci ostreľovali guľomety, 22. júla 1936 na úsvite vtrhli milicionári. Práve sa v ňom konali duchovné cvičenia, ktoré viedol provinciál don Jozef Calasanz, jeden z prvých španielskych saleziánov. Don Calasanz s ďalšími tromi spolubratmi musel vystúpiť na kamión. Zrazu zahrmel výstrel a don Calasanz povedal:
,Bože môj!‘ a mŕtvy padol do kaluže krvi.

Milicionári uväznili a popravili aj dona Antona Martína, direktora saleziánskeho domu vo Valencii, dona Recareda De Los Rios, dona Jozefa Gimenéza, dona Juliána Rodrígueza, spolubrata laika Augustína Garcíu, ktorí boli zatvorení v tom istom väzení. Vyviedli ich von z mesta, postavili do radu k živému plotu a barbarsky pozabíjali.
Don Sergius Cid cestoval v Barcelone električkou. Niektorí milicionári ho sledovali, pretože mali podozrenie, že je to kňaz. Chytili ho za rameno, z vrecka mu vytrhli ruku, v ktorej mal ruženec, a za jazdy ho vyhodili z električky. Don Cid narazil na stĺp osvetlenia a na následky zranení zomrel.

V Barcelone sa stala udalosť, o ktorej rozprával don Ján Canals: „Dcéry Márie Pomocnice sa zišli v Kolégiu svätej Doroty a mali možnosť loďou odísť do Talianska, ale sestra Carmen Morenová a sestra Amparo Carbonellová nechceli odísť, pretože ošetrovali jednu sestru, ktorá bola po operácii. Všetky tri uväznili. Keď ich vypočúvali, chorú sestru prepustili a tie dve ošetrovateľky zastrelili.“

- v Madride zavraždili bl. Enrique Sáiz Aparicia SDB a ďalších 62 mučeníkov, ktorí boli beatifikovaní v roku 2007: Félix González Tejedor SDB; Germán Martín Martín SDB; José VillanovaTormo SDB; Pío Conde Conde SDB; Miguel Lasaga Carazo SDB; Andrés Jiménez Galera SDB; Luis Martínez Alvarellos SDB; Juan Larragueta Garay SDB; Pascual de Castro Herrera SDB; Virgilio Edreira Mosquera SDB; Francisco Edreira Mosquera SDB; Pedro Artolozaga Mellique SDB; Manuel Borrajo Míguez SDB; Justo Juanes Santos SDB; Heliodoro Ramos García SDB; Esteban Vázquez Alonso SDB; Pablo García Sánchez SDB; Valentín Gil Arribas SDB; Anastasio Garzón González SDB; Francisco José Martín López de Arroyave SDB; Ramón Eirín Mayo SDB; Juan de Mata Díez, laik; Salvador Fernández Pérez SDB; Sabino Hernández Laso SDB; Andrés Gómez Sáez SDB; Carmelo Juan Pérez Rodríguez SDB; Esteban Cobo Sanz SDB; Manuel Martín Pérez SDB;
Teódulo González Fernández SDB; Victoriano Fernández Reinoso SDB; Florencio Rodríguez Guemes SDB; Dionisio Ullívarri Barajuán SDB; Mateo Garolera Masferrer SDB; José María Celaya Badiola SDB; Nicolás de la Torre Merino SDB; Emilio Arce Díez SDB; Antonio Cid Rodríguez SDB; Juan Codera Marqués SDB; Tomás Gil de la Cal SDB; Higinio de Mata Díez SDB; Federico Cobo Sanz SDB; Antonio Torrero Luque SDB; Antonio Fernández Camacho SDB; Manuel Fernández Ferro SDB; Juan Luis Hernández Medina SDB; Antonio Rodríguez Blanco, diecézny kňaz; Bartolomé Blanco Márquez, laik; José Limón Limón SDB; Antonio Enrique Canut Isús SDB; Miguel Molina de la Torre SDB; Pablo Caballero López SDB; Antonio Mohedano Larriva SDB; Francisco Míguez Fernández SDB; Félix Paco Escartín SDB; Antonio Pancorbo López SDB; Honorio Hernández Martín SDB; Tomás Alonso Sanjuán SDB; Esteban García García SDB; Rafale Rodríguez Mesa SDB; José Blanco Delgado SDB; Teresa Cejudo Redondo, laička;


- dňa 9. augusta 1936 v Babastre bl. Zefirína
Jiménez-Malla a bl. biskupa Florentino Asensio Barrosa spolu s ďalšími väzňami odviezli na nákladnom aute na miestny cintorín. Tam ich všetkých zastrelili a hodili do spoločného hrobu. Historik Antonio Montero uvádza, že celkovo zatkli a zavraždili v Babastre 113 kňazov z 139 tam žijúcich. Umučených bolo ďalej 51 klaretinských misionárov, celý kláštor s 18 bebediktínskymi mníchmi a 8 piaristických pátrov, ktorí žili v oblasti a spravovali školu.

- zoznam zavraždených augustiniánov beatifikovaných v roku 2007:

Rodríguez Alonso, P. Avelino * 1879 Santiago de Millas. (León); † 1936 Paracuellos
Abia Melendro, Fr. Luis * 1919 Abia de las Torres. (Palencia); .† 1936 Paracuellos (Madrid)
Alcalde González, P. Benito * 1883 Villayermo. (Burgos); .† 1936 Paracuellos (Madrid)
Alonso Fernández, P. Pedro * 1888 Faramontanos de Tábara; (Zamora) † 1936 Ctra. Valencia (Madrid)
Alonso López, Fr. Ramiro * 1915 Pozuelo de Tábara. (Zamora); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Alonso Ruiz, P. Florencio * 1889 Osorno. (Palencia); † 1936 Santander (Cantabria)
Álvarez Melcón, P. Bernardino * 1903 Rosales. (León); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Álvarez Rego, P. Manuel * 1908 Sésamo . (León); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Arconada Merino. P. Dámaso. * 1904 Carrión de los Condes.(Palencia); † 1936 Paracuellos (Madrid(
Arribas Palacio, P. Lorenzo * 1880 Arconada de Bureba. (Burgos) † 1936 Ctra. Valencia (Madrid)
Arriaga Anduinza, Fr. Antonio Mª * 1903 Busturia. (Vizcaya) † 1936 Finca El Tomelloso (Madrid)
Astorga Diez, P. Antolín * 1906 Aguilar de Campoo. (Palencia) † 1936 Belinchón (Cuenca)
Baldajos Pérez, Hno. Juan * 1872 Palencia. (Palencia); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Barba Chamorro, P. Felipe * 1873 Pozo Antiguo. (Zamora); † 1936 Fuente la Higuera (Valencia)
Blanco Álvarez, Hno Luís A. * 1888 Ayoo de Vidriales. (Zamora) † 1936 Fuente la Higuera (Valencia)
Calle Franco, Fr. Bernardino. * 1916 Itero Seco. (Palencia) † 1936; Paracuellos
Calleja del Hierro, P. José A. * 1901 Melgar de Fernamental. (Burgos) † 1936 Belinchón (Cuenca)
Camino Noval, P. Emilio * 1877 Valdesoto. (Asturias); † 1936 Fuente la Higuera (Valencia)
Carvajal Pereda, Fr. Pedro J. * 1912 Peñacastillo. (Cantabria); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Cerezal Calvo, P. Miguel. * 1871 Palencia. (Palencia); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Cernuda Febrero, P. Eugenio. * 1900 Zaratán. (Valldolid); † 1936 Santander (Cantabria)
Cuesta Villalba, Fr. Víctor. * 1917 Mantinos. (Palencia); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Dalmau Regas, Hno. José Mª. * 1886 Calella. (Barcelona); † 1936 Paracuellos
Diez Fernández, Fr. Nemesio. * 1911 Prioro. (León) † 1936 Paracuellos (Madrid)
Diez García, P. Anastasio . * 1877 Quintanilla Vivar. (Burgos); † 1936 Fuente la Higuera (Valencia)
Esnaola Urteaga, P. José . * 1893 Idiazábal. (Guipuzcoa); † 1936 Leganés (Madrid)
Espeso Cuevas, P. Matías * 1901 S. Martín de Valdetuéjar (León); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Fariña Castro, P. José Agustín. * 1879 Valladolid. (Valladolid); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Formigo Giráldez, P. Manuel * 1892 Paos Hermos. (Orense); † 1936 Málaga
Fuentes Puebla, Fr. Francisco. * 1916 Buenavista de Valaldavia.(Palencia); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Gaitero González, P. Víctor * 1871 Valdemora. (León) † 1936 Fuente la Higuera (Valencia)
Gando Uña, Fr. José * 1910 Villageriz de Vidriales.(Zamora); † 1936 Paracuellos (Madrid)
García Ferrero, P. Joaquín. * 1884 Morales de Valverde. (Zamora); † 1936 Paracuellos (Madrid)
García de la Fuente, P. Arturo. * 1902 Madrid. (Madrid); † 1936 Paracuellos (Madrid)
García González, P. Senén * 1905 Villarín. (León); † 1936 Paracuellos (Madrid)
García Rubio, Fr. Nemesio * 1912 Vegapujín. (León); † 1936 Paracuellos (Madrid)
García San Román, P. Claudio J. * 1904 Puebla de Sanabria. (Zamora); † 1936 Santander (Cantabria)
García Suárez, P. Esteban . * 1894 Canales. (León) † 1936 Paracuellos
Garnelo Álvarez, P. Benito * 1876 Carracedo del Monasterio.(León) † 1936 Paracuellos
Gil Leal, P. Gerardo . * 1871 La Vid. (Burgos); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Gómez Alvaro, P. Epifanio * 1874 Lerma. (Burgos); † 1936 Santander (Cantabria)
Guerrero Prieto, Fr. Marcos . * 1915 Fuente Encalada de Vidriales.(Zamora);. † 1936 Paracuellos (Madrid)
Gutiérrez Arranz, P. José * 1883 Zuzones. (Burgos); † 1936 Belinchón (Cuenca)
Gutierrez Calvo, Hno. Luis * 1888 Melgar de Abajo. (Valladolid); † 1936 Málaga
Hompanera París, Hno. Diego * 1915 Muñeca. (Palencia); † 1936 Málaga
Iturrarán Laucirica, Fr. Miguel * 1918 Marquina.(Vizcaya); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Lanero Villadangos, P. Froilán. * 19l0 Villdangos del Páramo. (León); † 1936 Ctra. Valencia
Largo Manrique, P. Jesús * 1912 Calzada de los Molinos.(Palencia); † 1936 Paracuellos (Madrid)
López García, Fr. Leoncio * 1902 Tordomar. (Burgos); † 1936 Santander (Cantabria)
López Piteira, Fr. José * 1913 San José de Arroyo. (Cuba); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Malumbres Francés, P. Constantin * 1872 Guaza de Campos. (Palencia); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Marcos del Río, P. Francisco * 1874 Lodoso. (Burgos); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Marcos Reguero, Hno. Ricardo * 1891 Villanueva de las Manzs. (León); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Marcos Rodríguez, Fr. Julio * 1914 Carrizal. (León); † 1936 Paracuellos (Madrid)
María Fincias, Fr. Julio * 1916 Sta. Eulalia de Tábara. (Zamora); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Martín Mata, Fr. Román * 1918 Buenavista de Valdavia. (Palenc); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Martínez Antuña, P. Melchor * 1887 San Juan de Arenas. (Asturias); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Martínez Ayuela, P. Jacinto * 1882 Celadilla del Río. (Palencia); † 1936 Cuenca
Martínez Ramos, P. Pedro * 1902 Figueruela de Arriba. (Zamora); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Mediavilla Campos, Hno. Isidoro * 1915 Villasur de Ciera. (Palencia); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Merino Merino, P. Heliodoro . * 1901 Puebla de Valdavia (Palencia); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Merino Vegas, P. Fortunato * 1892 Itero Seco. (Palencia); † 1936 Málaga
Mier Francisco, P. Nicolás de * 1903 Redondo. (Palencia); † 1936 Cuenca
Monedero Fernández, P. Juan * 1881 Roa. (Burgos); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Montes Fernández, P. Severiano. * 1887 S. Julián de Bimenes. (Asturias); † 1936 Caldas de Oviedo (Asturias)
Noriega González, Fr. José * 1915 Barriosuso de Valdavia.(Palencia); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Olaso Zabala, P. Gabino * 1869 Abadiano. (Vizcaya); † 1936 Fuente la Higuera (Valencia)
Pajares García, P. Samuel * 1907 Roscales de la Peña. (Palencia); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Pascual Mata, Hno.Gerardo * 1915 Cerezal. (León); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Peque Iglesias, Fr. José * 19l5 Rosinos de Vidriales. (Zamora); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Pérez Andrés, Fr. Marcos * 1918 Villasarracino. (Palencia); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Pérez García, Fr. José Antonio. * 1918 Villapodambre. (León); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Pérez Rodríguez, P. Juan * 1887 Andavías del Pan. (Zamora); † 1936 Santander (Cantabria)
Pérez Santos, P. Ángel * 1877 Villaherreros. (Palencia); † 1936 Fuente la Higuera (Valencia)
Polo García, P. Cipriano * 1880 Mayorga. (Valladolid); † 1936 Fuente la Higuera (Valencia) 0 Ramos Villafruela, Hno. Luciano * 1884 Villahoz. (Burgos); † 1936 Fuente la Higuera (Valencia)
Renedo Martino, P. Agustín * 1870 Baños. (Palencia); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Revilla Rico, P. Mariano * 1887 Buenavista de Valdavia (Palencia); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Revilla Rodríguez, Hno. Ubaldo * 1885 Buenavista de Valdavia. (Palencia); .† 1936 Fuente la Higuera (Valencia)
Rodrigo Fierro, P. Sabino * 1874 Cerezal. (León); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Rodríguez González, P. Benito * 1873 Armellada. (León) † 1936 Paracuellos (Madrid)
Rodríguez Gutiérrez, P. Conrado * 1901 Villanueva de la Peña. (Palencia) † 1936 Paracuellos (Madrid)
Ruiz Salvatierra, Fr. Lucinio * 1915 Villanueva de Odra. (Burgos) † 1936 Paracuellos (Madrid)
Ruiz Vallejo, P. Vidal * 1892 Carrión de los Condes. (Palencia); † 1936 Gijón (Asturias)
Sánchez López, Hno. Macario * 1884 Hoyocasero. (Avila) † 1936 Paracuellos (Madrid)
Sánchez López, Hno. Tomás * 1890 Hoyocasero. (Avila); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Sánchez Sánchez, P. Juan * 1882 Diego Álvaro. (Avila); † 1936 Paracuellos
Sandín Miñambres, P. Primitivo * 1893 Santibáñez de Tera. (Zamora) † 1936 Ctra. Valencia
San Román Fernández, P. Miguel. * 1879 Tábara. (Zamora); † 1936 Santander (Cantabria)
Serra del Chorro, P. Enrique * 1899 La Barraca. (Valencia) † 1936 Belinchón (Cuenca)
Simón Ferrero, Fr. Pedro * 19l6 Fuente Encalada de Vidriales.(Zamora);† 1936 Paracuellos (Madrid)
Suárez Valdés, P. Luís * 1874 Ciaño. (Asturias); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Terceño Vicente, Fr. Dionisio * 1912 Congosto de Valdavia. (Palencia); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Valle García, Fr. Máximo * 1915 Villanueva de Abajo. (Palencia); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Varga Delgado, P. Pedro de la * 1904 Valladolid. (Valladolid); † 1936 Paracuellos (Madrid)
Velasco Velasco, P. Benito * 1884 Arroyal de Vivar. (Burgos) † 1936 Paracuellos (Madrid)
Villarroel Villarroel, P.Balbino * 1910 Tejerina. (León); † 1936 Paracuellos Madrid)
Zarco Cuevas, P. Julián * 1887 Cuenca. (Cuenca); † 1936 Paracuellos (Madrid)

- v Ripoll boli zavraždení týto kňazi: páter Ragné, konzervátor folkloristického múzea; páter Torrents, kaplán kláštora; Satenach, riaditeľ obecnej školy; Cabaleria organista z kláštora;

- v Rases zavraždili farára Francisca Fauclaru a jeho dvoch kaplánov;

- v Barcelone zavraždili pátra Federica Museta, organistu a riaditeľa zboru v chráme Santa Maria del Mar, ktorý počas Medzinárodnej výstavy v Barcelone roku 1929 bol organistom Palaáca misií;

-v Barcelone zavraždili tarrandonského kardinála arcibiskupa Francisca Vidala z Baraquera;

- v Barcelone zavraždili v prvý týždeň revolúcie: J. Hogueta, kaplána chrámu Josepets; Ramona Maaeaggura, kaplána Nepoškvrneného počatia v Sabadell; pátra Alfonsa Ramireza, spolupracovníka Katalánskej biblickej spoločnosti a literárneho riaditeľa nakladateľstva Eugenio Subirana; pátra Gila Paréa, kaplána a kustóda chrámu Sagrada família, spolupracovníka architekta Gaudího;

- nórsky konzul v Barcelone Ferdinand Muller, ktorý si najal kňaza na výchovu syna, sa musel pozerať ako ho odviedli, napriek tomu, že bol na nórskom území konzulátu a okamžite vonku zastrelili;

- vdova Colayová v Barcelone, matka ôsmich detí-robotníkov, členov revolučnej C.N.T. mala posledného syna kňaza. Ten sa ukryl u matky. Milicionári ho našli, matku zamkli a kým v zúfalstve búchala na dvere, zatrelili ho. Jeho brat, milicionár, zošalel.

- benediktíni z republikánmi zabaveného kláštora Motserrat zavraždení v Barcelone: José Maria Fontseré; Domingo Gonzáles; Juan Poca; Ambrosio Busqueta; Placido Felin; Eugenio Eraukin y Aramburu; Ignacio Guilá; Luis Palaciola; Veremundo Boquer;

- benediktíni z Montserratu zavraždení v Molins de Rey: Francisco Sancher; Leonardo Mesters; Bernardo Limeón; zavraždení v Taragone: Elise Salomon; Odon Querol; zavraždení v Pedralbes: Martín Canys; Ambrosi Caralt; Useal Ferrer;

- pekára Placida Armengola z Bolanovy, ktorého syn bol kňazom, podozrievali, že sa u neho tajne slúži svätá omša. Zavraždili ho spolu so ženou, tromi deťmi a učňom.

- v Tarrase zavraždili notára Franciaca Badina;

- v Rabasaade pri Barcelone bola matka Dominga Fosses a 4 terciárky dominikánskeho rádu znásilnené a zavraždené;

- v kláštore Dobrého Pastiera na „Diagonale“ v Barcelone, kde bol ústav pre výchovu dievčat, boli chovankyne aj rehoľné sestry znásilňované opitou luzou, po obsadení kláštora milicionármi;

- v Barcelone vykopali milicionári z hrobov kostry a múmie mníchov a rehoľníc a vystavili ich na ulici v groteskných postojoch;

- v Barcelone milicionári pribili 30 nacionalistických vojakov na kríže a nechali ich plávať po mori;

- v Bracelone popravili Riccarda Zamorru, brankára národného furbalového tímu a spolu s ním najlepšieho hráča FC Madrid Tenu, pretože agitovali pre povstalcov;

- v Madride popravili milicionári spisovateľa José Matia Carretera;

- v Almedraleja, v badajozskej provincii, revolucionári poliali biskupa z Jaén, jeho sestru a ďalších 800 ľudí benzínom a zaživa upálili;

- v Madride boľševici zavraždili redaktora časopisu ABC Alfonsa de Santamarie a známeho boxera Paulina;

- v Madride priviazali rehoľníčku na vlakové koľaje a nechali ju rozštvrtiť lokomotívou;

- v Cebreros neďaleko Avili zašili do vreca farára a zavesili ho na trám. Potom ho ponárali do vriacej vody, kým nezomrel v stračných mukách;

- v Roblegarde mučili farára a nútili kaplána aby sa na to pozeral. Ten následne zošalel;

- v Andalúzii boľševíci povraždili deti katolíkov a povešali cih na verejné budovy;

- v dedine Vuente de Campo komunisti zavreli do kostola 51 miestnych obyvateľov, aj ženy a deti a kostol potom zpálili. 12 obyvatelia zhoreli a ostatní boli postrielaní pri pokuse o útek z kostola;

- v El Arachal republikáni zavreli do pivnice 20 osôb, mužov, žien a detí. Keď sa blížilo vojsko gen. Franca, tak do miestnosti hodili kanistre s benzínom a zapálili;

- v Utrera, južne od Sevilly, priviazali komunisti otca na stoličku a jeho deti mu zapálili na kolenách;

- v Rosal de la Frontera, pri hraniciach s Portugalskom, upálili v kostole 40 ľudí. Oheň bolo vidieť až do Portugalska;

- v Ronde zhodili republikánske hordy do rokliny, ktorá pretína mesto 512 ľudí;

- v provincii Ciudad Real bola matka dvoch jezuitov zavraždená tak, že jej vrazili do krku kríž;

Podobnými prípadmi by sa dali zapísať celé stohy papiera. Tie hore uvedené, sú len čerešničkou na tejto marxisticko – republikánskej tortičke. O ničení kostolov, umeleckých diel, relikvií, hrobov, zneucťovaní hostií, znásilňovaní je škoda sa rozpisovať podrobnejšie, pretože to je práca pre historika na plný úväzok.

Ľavicoví zvrátenci radi poukazujú na krutosti postupujúcich povstalcov, zabúdajúc vo svojom gnostickom mimočasovom a mimorealitnom poblúznení, rozlišovať medzi príčinou a následkom. Ten komu boľševici umučili súrodenca alebo rodiča zaiste len zťažka ovládal svoje vášne. Určite to nie je z kresťanského hľadiska ospravedlniteľné, avšak z psychického je to pochopiteľné.

Ten kto rozpúta peklo na zemi sa nemá právo sťažovať, keď sa mu tiež dostane trochu tej síry, ktorou zasmradil polovicu planéty. Pohoršovať sa nad niektorými prehmatmi frankistickej armády môžu ľudia ako Georges Bernanos, nikdy nie však duchovní potomkovia ľavicovej luzy, ktorí nám chcú nadiktovať novú, sfalšovanú verziu dejín. Vo svojej orwelliáde sa nám pokúšajú vsugerovať, že vrahovia boli obeťami. Tento príspevok bol napísaný na pamäť skutočných španielských mučeníkov, o ktorých napísal Paul Claudel:

Sesterské Španielsko, sväté Španielsko – dobre si si vybralo!

Jedenásť biskupov, šestnásťtisíc kňazov umučených – a ani jeden neodpadol!