nedeľa, 19. júla 2009

Opäť krátko o ekonómii


V súvislosti s nedávnym vydaním pápežovej encykliky Caritas in veritate venujúcej sa sociálnemu učeniu Cirkvi, ktorá bude ďalej určite mnohokrát analyzovaná a hádam i na našich stránkach som nedávno viedol rozhovor s kamarátom, ktorý je zástancom kapitalizmu. Práve tento rozhovor a vzájomný nesúhlas nad vzťahom Cirkvi a kapitalizmu ma viedol k opätovnému zamysleniu sa nad týmito otázkami, ktoré pred nami vysvtávajú s naliehavou pálčivosťou stále viac nakoľko sekularizovaný materialistický svet stále viac do popredia stavia práve hmotný blahobyt a zabezpečenie a ekonomicko-sociálne otázky. Na pôde Slovenského kruhu Leva XIII. sme sa týmito otázkami pritom viac krát zaoberali v snahe načrtnúť aký postoj v týchto veciach zastávala Cirkev a ako je potrebné aj v tejto (zďaleka nie jedinej a zďaleka nie najdôležitejšej) otázke zaujať postoj z hľadiska, ktoré je pre nás a pre Cirkev prioritné - totiž z hľadiska toho ako sú ekonomické vzťahy pomerované pravidlami morálky.

Rio Preisner, katolík, ktorý mal osobnú skúsenosť s totalitným komunistickým ľacivovým režimom a videl mnohé dobré na a hodnotné veci v kapitalizme a dokonca i v myslení liberálnych mysliteľov ako Rothbard, Ropke, či Hoppe v konečnom dôsledky dospel vo svojom myslení v knihe O živote a smrti konzervativizmu k myšlienkam, že kapitalizmus predsa len vyžaduje rozvinutú vrstvu gentlemanských patricijov a grunderov (s.20) a videl riešenie i v distributivizme, za predpokladu nižších ziskov. Netreba opomenúť, že i pri všetkých pozitívach, ktoré na kapitalizme Preisner videl, stránil sa buržoázneho myslenia (viď. napr. s. 10).

Môj priateľ vyrukoval s touto definíciou kapitalizmu: "Pod kapitalizmom rozumiem systém, ktorý je v súlade s prirodzenosťou človeka, uznáva základnú úlohu trhu, ľudskej iniciatívy, slobodou človeka a jeho zodpovednosť (za seba a za svojich blížnych)."

Myslel som vtedy a myslím aj dnes, že táto definícia je zámerne extrémne nejasná a podľa mňa prakticky vôbec nedefinuje kapitalizmus, ale je len účelovo napísaná tak, aby umožnila manévrovať tak, že dogmy kapitalizmu (a priateľ mi následne naozaj potvrdil, že kapitalizmus je pre neho dogmatikou, keď odprezentoval svoj názor, že inej cesty ako kapitalistickej vlastne niet) musia byť zlúčiteľné s dogmami Cirkvi - z toho potom aj vyplýva, že takýto "kapitalizmus" by samozrejme nikdy nemohol byť odsúdený pápežmi, čo bolo tvrdenie, ktoré chcel ako presvedčený kapitalista obhájiť.
(Nebudem na tomto mieste rozprestierať širokú paletu argumentov a historických udalostí dokazujúcich, že pápeži sami si boli svojho odsúdenia kapitalizmus ako predĺžnej ruky liberalizmu v ekonómii dobre vedomí, rovnako ako to dokazuje celé sociálne učenie, ktoré sa následne rozvinulo a ktorého centrom sa príznačne stali také sociálne encykliky, ktoré nehovorili priamo o ekonomike, ale o spoločnosti z holistického hľadiska. Nakoniec do rozhovoru s oným kamarátom som ani netušil, že by to niektorí z liberálov i kresťanských popieral. Dokonca ani úpadkoví neokonzervatívci ako Novak, Neuhaus, či Sirrico).

Keď sa však nad touto definíciou zamyslíme a podrobne ju prejdeme, nehovorí nám nič zásadné:
1. systém v súlade s prirodzenosťou človeka - prirodzenosť človeka je počnúc dedičným hriechom padlá a preto samozrejme ekonomický systém, aby bol morálny musí byť v súlade s prirodzeným zákonom, nie s prirodzenosťou človeka, zároveň však odlišovala by takáto definícia kapitalizmus od iných ekonomických systémov ? Vonkoncom nie. Ktorý socialista by chcel tvrdiť, že socialistický systém je v rozpore s prirodzenosťou človeka. Domnievam sa, že hneď v tomto prvom bode nastal problém, nakoľko mi kapitalizmus nepríde o nič človeku prirodzenejší ako socializmus.

2. uznáva základnú úlohu trhu - ktorý ekonomický systém ju neuznáva ? možno v konečnom dôsledku utopická vízia komunistickej beztriednej spoločnosti, ale ani tu by som si nebol celkom istý. Že by ale základnú úlohu trhu neuznávali socialisti ? Myslím, že práve naopak, trh je základom pre "nadstavbu" ich "sociálneho" programu.

3. ľudská iniciatíva a sloboda- odhliadnuc od toho, že tieto pojmy lietajú vo vzduchoprádzne, ako celá definícia, ktoré v konečnom dôsledku je opäť len utopickým konštruktom, máte dojem, že len kapitalizmus uznáva iniciatívu a slobodou človeka za hodnotné. Nevie napokon liberálny ekonóm, že volanie socialistu po rovnosti je len logickým dôsledkom preniesť utopickú ideu slobody do materiálnej polohy. Socializmus samotný je práve volaním po slobode, ktorá má materiálne hľadisko, je dôslednejším rozpracovaním sekulárnej utópie.

4. zodpovednosť - hádam netreba ani komentovať, takmer každý ekonomický systém sa prakticky hlási k zodpovednosti jednotlivca za seba i ostatných, rozdiel je však v miere v akej sa má táto zodpovednosť realizovať a akú má nadopbudnúť materiálnu podobu v reálnom svete.

Celá definícia je teda zlá, lebo dobre nerozlišuje "kapitalizmus" od ostatných ekonomických "systémov". Aký je dôvod predostierať takéto mätúce definície som vysvetlil vyššie.

Skutočný problém je z neschopnosťou dnešných katolíkov, ktorí prijali za svoju vieru kapitalizmus (akokoľvek sa tým redukujú na materialistov, ak priamo nekonajú modloslužbu mamonu) pochopiť, že spoločenská skutočnosť, vrátane tej ekonomickej je širšia ako sú ich sploštené analýzy na gnostickej úsečke kapitalizmus-socializmus, sloboda-totalita, ktoré sú navyše povýšené nad zvyšnú sociálnu realitu a základňa Maslowovho trojuholníku potrieb je zároveň vrcholom ľudského života v ich poňatí.

Prijali za svoje osvietenské liberálne myslenie z 18. storočia a to čo tomu predchádzalo sú schopní len manicheisticky dekonštrovať, keď stredovekých katolíckych filozofov, svätcov a moralistov menia anachronicky na kapitalistov odskutočňujúc to čo skutočne hlásali. Preto tiež z tejto stranyk sofistov, počtárov a ekonómov chýbajú smerom do minulosti zásadné podrobné historické štúdie, aké mala napr. ľavicová historická škola Annales. Prijali katolicizmus, ale premenili ho na svoju potrebu, na svoje posvätné buržoázne myslenie. A každý kto ich kritizuje je ľavičiar a komunista, pretože nevidia, že týmto myslením bolo opovrhované skôr ako socializmus - dieťa brutálneho číreho kapitalizmu - vôbec vznikol. Nie sú ani len schopní pochopiť, v čom kritizujeme a odsudzujeme kapitalizmus, lebo vzorce, paradigmy a kategórie v ktorých myslia sú dielom moderného sekulárneho myslenia na ktorý síce toporne ale neúspechom naťahujú utopický háv svojich predstáv.

Týchto niekoľko myšlienok som potreboval za potrebné predoslať základnej potrebe pri uvažovaní nad ekonomickým životom v spoločnosti z hľadiska, ktoré nás zaujíma, z hľadiska ochrany morálky a mravnosti pred ekonomickým prospechárstvom. Prvým a základným pri ekonomickom živote nie je to, čo si naši liberálni priatelia predstavujú, ale je to podrobenosť spoločnosti láskavej vláde Krista Kráľa. To je základný kameň dobrej ekonomiky a uvážlivých vládcov - myšlienka, ktorá sa tiahne katolíckym učením a nájdeme ju ako v Starom zákone, tak u cirkevných otcov (najmä Sv. Augustín!), ako aj u anjelského doktora. Rozlišovať čo je v hospodárskom živote mravné a nie slúžiť slepým ekonomickým systémom, ktorých základom je šírenie blahobytu. Lebo cieľom ľudského života nie je dosiahnuť majetky a bohatstvo, ktoré mole a hrdza rozožerú, ale nasledovanie Krista a dosiahnutie spásy. Áno, dotýka sa to aj ekonomického života, vrátane pomoci chudobným a zabezpečenie materiálnych predpokladov pre život, to nikto nepopiera, rovnako tak ako nepopiera viaceré pozitívne hodnoty, či skôr momenty, ktoré aj v kapitalizme prítomné sú.