streda, 3. februára 2010

Potreba výkladu dejín pre katolícke deti


Historiografia ako sa premieta do učebníc dejepisu je v katastrofálnom stave z dôvodu ostro sekulárnych, anticirkevných a postmodernými predsudkami naplnených výkladov. Taktiež z dôvodu úpadku cirkevnej hierarchie ako dôsledku nového politického usporiadania po 2. svetovej vojne. Vytratila sa poriadna apológia a ochrana pred zhubnými vplyvmi herézy, prijali sa paradigmy nepriateľské kresťanstvu a základnou mantrou sa stal dialóg, ktorého cieľom má byť postupné odbúravanie všetkého katolíckeho, naopak proti tým, čo si dovolia brániť cirkevnú históriu a nerobia z nej predmet všeobecného opľúvania sa vedú útoky z vnútra samotnej Cirkvi, ktorej hodnostári sú dnes priateľskejší k slobodomurárom ako tým, ktorí sa odvážia čo len poukázať a to, že dokumenty pápežov z pred vojny mohli mať pravdu.

Tragikomickosť tých, ktorí hovoria "to učila Cirkev v minulosti, dnes je to inak" na tomto mieste rozoberať nebudeme, je zrejmé, že títo dialektickí sofisti si len ďalej pília chabý konár na ktorom balancujú so svojimi špekulatívnymi tézami, ktoré nepochybne len čistou náhodou akosi kovenujú moderným protikresťanským filozofiám. Popieranie základných dogiem na "katolíckych" univerzitách a vítania potratárskych politikov je len jedným z negatívnych dôsledkov takéhoto konania.

Vráťme sa však k predmetu tohto článku. Naďalej nie je prípustné púšťať našim deťom do žíl jed moderného výkladu dejín, kde Sovietski boľševickí okupanti sú nazývaní osloboditeľmi, kde sa spojenectvo tzv. západných mocností s komunistickým štátom pod vládou Stalina, ktorý nebol o nič lepší ako nacistické Nemecko, ktorý napadol Fínsko a Poľsko (to Poľsko pre ktoré západ vstúpil do vojny, sic!) považuje za príklad brilantnej stratégie a taktiky, ďalej prehliadať také zverské zločiny ako bombardovanie Drážďan, prehliadať boľševický charakter F. D. Roosevelta, prehliadať nešťastný charakter vzniku 1. svetovej vojny a to, že v nej prehrala tá o niečo lepšia strana, čo platí rovnako tak o vojne medzi Severom a Juhom v americkej občianskej vojne, ktorá sa redukuje na otázku samozrejme neprijateľného otroctva (napriek tomu, že skutočné zrušenie otroctva bolo len a len výsledkom vojenskej potreby Severu, nie jeho idealizmu a hralo zásadne druhoradú otázku), ktoré zastiera, že mimo tejto otázky bola morálna prevaha na strane Juhu.

Rovnako tak je tu potreba vysvetliť deťom ťažké zrodenie európskej kultúry skrze ťažký a bolestný antický pôrod a náročnú stredovekú kultiváciu virtus, aby bola následne od 18. storočia opätovne nahradená barbarstvom, ktoré dnes nadobudlo jasnú prevahu a smeruje k vlastnému pozretiu. Tém v ktorých je treba pozorne očistiť postmoderné nánosy a priniesť alternatívne nové výklady (ktoré samozrejme liberalizmus bude ostro popierať, napriek tomu, že jeho samotnou podstatou má byť sloboda pre iné názory, iné výklady - no v praxi má pre ne len pohŕdanie a nenávisť s ktorou tieto výklady neúprosne prenasleduje).

Samozrejmý je tiež návrat ad fontes a analytická práca s historickými prameňmi, ich podrobenie porozumeniu a poznania a to i cez inú prizmu než je prizma súčasnej paradigmy. Práve to je najťažšou úlohou oslobodiť sa skrze vládnuce predstavy iných epoch od redukcionistického postmoderného výkladu, ktorý sám v sebe ukrýva tézu, že nemôže byť jedine platný, nakoniec nemal by o čo túto platnosť oprieť nakoľko dávno nedisponuje akoukoľvek všeobecnou tézou, ktorú by vo svojich teoretických základoch pokladal za všeobecne pravdivú. Postmodernizmus pláva na perejách vlastného relativizmu v ktorom sa topí a len neustále popiera sám seba.

A tak je nutné prísť s projektom vlastného výkladu historických skutočností založeného na teoretických východiskách vyplývajúcich z právd, ktoré pokladáme za nespochybniteľné, ktoré spoľahlivo ako oheň očisťujú moderné politické nánosy. Výsledky súčasných politických procesov nemôžu byť pre nás naďalej základom posudzovania historických udalostí. Tieto objektívne udalosti treba naopak vyložiť skrze pohľad, ktorý nám je vlastný bez toho, že by sme rezignovali na platné historické metódy, naopak tak aby sme využili to, čo je na nich objektívne a odstránili čo je na nich poplatné súčasným filozofiám a politickým reáliám, ktoré už zajtra so zmenou týchto ideologických "noriem" zmätie plynúci čas. Prísť s novým projektom ktorý nám dnes žalostne chýba - zúfalo potrebný hlavne tam, kde funguje katolícka domáca škola a kde deti dostávajú alternatívny výklad a pramenné poklady popri chabom vyučovaní na sekulárnych školách - hoc nebude ľahké ho zrealizovať.